Vie­ra a skutky

Bib­lia hovo­rí, že sme spa­se­ní milos­ťou skr­ze vie­ru… a záro­veň, že vie­ra bez skut­kov nie je mož­ná… Je v tom rozpor?

1 Milosť — neza­slú­že­ný dar

Lebo spa­se­ní ste milos­ťou skr­ze vie­ru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skut­kov, aby sa nik nevys­ta­to­val. (Efez­ským 2:8–9)

Kres­ťan má več­ný život jedi­ne z Božej milos­ti a nie ako výsle­dok svo­jej sna­hy. Boh poslal svoj­ho Syna na zem zo súci­tu a lás­ky k ľuďom, aby ich zachá­nil pred zatratením.

Pred svo­jim obrá­te­ním sú ľudia mŕt­vi vo svo­jich hrie­choch. Žijú pod­ľa spô­so­bu živo­ta sve­ta a nasle­du­jú žia­dos­ti svoj­ho tela a mys­le (Efez­ským 2:1–3). Skr­ze obrá­te­nie ich Boh pri­vá­dza do živo­ta, aby opus­ti­li svo­je hrie­chy a žili vo svätosti:

Pre­to hovo­rím a dosved­ču­jem v Páno­vi: Už neži­te, ako žijú poha­nia, v már­nos­ti svoj­ho zmýš­ľa­nia… …máte odlo­žiť sta­ré­ho člo­ve­ka s pre­doš­lým spô­so­bom živo­ta, kto­rý sa ženie za klam­ný­mi žia­dos­ťa­mi do ska­zy, a obno­vo­vať sa duchov­ne pre­me­nou zmýš­ľa­nia, obliecť si nové­ho člo­ve­ka, kto­rý je stvo­re­ný pod­ľa Boha v spra­vod­li­vos­ti a pra­vej svä­tos­ti. (Efez­ským 4:17 a 22–24)

Pre­to vás pro­sím ja, väzeň v Páno­vi, aby ste žili dôs­toj­ne pod­ľa povo­la­nia, kto­ré­ho sa vám dosta­lo… (Efez­ským 4:1)

Boh spa­sil ľud­stvo tým, že poslal Ježi­ša. Zves­to­val Božie odpus­te­nie a volal ľudí, aby sa obrá­ti­li zo svo­jich hrie­chov, aby mali hlbo­ký a radost­ný život s Bohom a pri­ná­ša­li mu ovo­cie. (Ján 10:10)

2 Hriech nás odde­ľu­je od Boha

Ajh­ľa, ruka Hos­po­di­no­va nie je pri­krát­ka zachra­ňo­vať, a Jeho ucho nie je tak nedos­lý­cha­vé, aby nepo­ču­lo. Ale vaše neprá­vos­ti sa sta­li hrá­dzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hrie­chy zakry­li Jeho tvár pred vami, tak­že nepo­ču­je. (Izaiáš 59:1–2)

Ježiš volá všet­kých, kto­rí chcú žiť s Bohom k dôsled­né­mu boju pro­ti hrie­chu. Dosta­li sme od Boha milosť a odpus­te­nie, aby sme už viac v hrie­chu nežili.

Ani ja ťa neod­su­dzu­jem. Choď a už neh­reš! (Ján 8:11b)

Hovo­rím po ľud­sky s ohľa­dom na sla­bosť váš­ho tela. Ako ste vydá­va­li svo­je údy na neprá­vosť, keď slú­ži­li nečis­to­te a neprá­vos­ti, tak teraz vydá­vaj­te svo­je údy na posvä­te­nie, aby slú­ži­li spra­vod­li­vos­ti. (Rima­nom 6:19)

Ako spo­lu­pra­cov­ní­ci vás napo­mí­na­me, aby ste Božiu milosť nepri­jí­ma­li nadar­mo. (2. Korint­ským 6:1)

Veď zja­vi­la sa Božia milosť na spá­su všet­kým ľuďom a vycho­vá­va nás, aby sme sa zriek­li bez­bož­nos­ti a svet­ských žia­dos­tí a žili v tom­to veku triez­vo, spra­vod­li­vo a nábož­ne.. (Títo­vi 2:11–12)

Nový zákon nás veľa­krát napo­mí­na a povzbu­dzu­je, aby sme žili svä­tý život, pre­to­že nám k tomu Boh ude­ľu­je svo­ju milosť. Keď sna­hu o svä­tosť zaned­bá­va­me, pri­jí­ma­me Božiu milosť nadar­mo. Tým­to dáva­me nespráv­ne sve­dec­tvo o Bohu iným ľuďom, pre­to­že v našich živo­toch neod­rá­ža­me Božiu moc, kto­rá nás môže od hrie­chu očistiť.

Nech tak svie­ti vaše svet­lo pred ľuď­mi, aby vide­li vaše dob­ré skut­ky a osla­vo­va­li váš­ho Otca, kto­rý je na nebe­siach. (Matúš 5:16)

Názor, že život kres­ťa­na je navo­nok nevi­di­teľ­ný, zastá­va­ný tiež Mar­ti­nom Lut­he­rom^[1], je nepri­ja­teľ­ný. Zdô­raz­ňo­va­nie plo­dov živo­ta kres­ťa­na a svä­tos­ti nie je mož­né nazvať zákon­níc­tvom. Kres­ťan­ský boj o svä­tosť nie je o dodr­žia­va­ní sta­ro­zá­kon­ných prí­ka­zov ani o oby­čaj­nom ľud­skom úsi­lí. Je to boj z moci Ježi­šo­vej spá­sy, zo vzťa­hu s Bohom a s pomo­cou Ducha Svä­té­ho. Vie­ra bez skut­kov nie je možná:

Tak aj vie­ra: ak nemá skut­ky, je sama v sebe mŕt­va. (Jakub 2:17)

Veriť v Božiu exis­ten­ciu bez skut­kov nemá zmy­sel. Jakub píše pro­ti tým, kto­rí sved­čia o vie­re iba svo­ji­mi slo­va­mi, ale nebo­ju­jú o svä­tosť vo svo­jich živo­toch. Vie­ra v Ježi­ša nemô­že zna­me­nať iba veriť, že žil, zomrel a vstal z mŕt­vych. Na našich živo­toch musí byť vidi­teľ­né, že sme jeho učeníkmi.

Kto verí v Syna, má več­ný život; ale kto nie je vo vie­re posluš­ný Syno­vi, neuz­rie živo­ta, ale hnev Boží zostá­va na ňom. (Ján 3:36)

Ježiš vie­ru sto­tož­ňu­je s posluš­nos­ťou. Nesta­čí zlep­šiť náš život iba v nie­kto­rých bodoch (napr. vzdať sa faj­če­nia, drog, začať byť pria­teľ­ský, činiť huma­ni­tár­ne a nábo­žen­ské skut­ky, apod.). Ježiš volá ľudí, aby ho nasle­do­va­li. V Matú­šo­vi 19:16–26 Ježiš povo­lal boha­té­ho mla­dí­ka. Od mla­dos­ti dodr­žia­val mno­hé pri­ká­za­nia, ale nebol pri­pra­ve­ný vzdať sa majet­ku. Podob­ne aj v našich živo­toch je nut­né vzdať sa všet­ké­ho, čo nám brá­ni Ježi­ša nasledovať.

Kto hovo­rí, že zostá­va v ňom, má aj sám žiť, ako žil on. (1. list Jánov 2:6)

Ježiš cel­kom odo­vzdal svoj život ľuďom, kto­rí potre­bo­va­li pomoc. Chcel im uká­zať Božiu lás­ku a pri­viesť ich k Nemu. Povo­lá­va všet­kých, kto­rí ho chcú nasle­do­vať, aby čini­li to isté:

Nové pri­ká­za­nie vám dávam, aby ste sa milo­va­li navzá­jom. Aby ste sa aj vy vzá­jom­ne milo­va­li, ako som ja milo­val vás. Pod­ľa toho spoz­na­jú všet­ci, že ste moji uče­ní­ci, ak sa bude­te navzá­jom milo­vať. (Ján 13:34–35)

Ako kres­ťa­nia chce­me žiť život hod­ný Ježi­šov­ho povo­la­nia. To nezna­me­ná, že sme bez­hrieš­ni ale­bo doko­na­lí. Byť svä­tým a čis­tým ako Ježiš zna­me­ná bojo­vať z celé­ho srd­ca. Nie je to iba már­ny pokus. Ten­to boj opi­su­je apoš­tol Pavol v lis­te Korint­ským veľ­mi moti­vu­jú­cim spôsobom:

Nevie­te, že tí, čo bežia na šta­di­ó­ne, bežia síce všet­ci, ale iba jeden dosiah­ne víťaz­nú cenu? Bež­te tak, aby ste sa jej zmoc­ni­li. A kaž­dý, kto závo­dí, zdr­žu­je sa všet­ké­ho; oni pre­to, aby dosiah­li poru­ši­teľ­ný veniec, my však nepo­ru­ši­teľ­ný. Ja teda tak bežím, nie ako na neis­to, tak boju­jem, nie ako­by som bil do vet­ra. Ale kro­tím svo­je telo a pod­ro­bu­jem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavr­hnu­tý. (1. Korint­ským 9:24–27)

Nemô­že­me sa vyho­vo­riť na to, že sme iba ľudia. Ježiš sa stal člo­ve­kom ako my a bol si plne vedo­mý ľud­skej slabosti:

Veď nemá­me veľk­ňa­za, kto­rý by nemo­hol cítiť s naši­mi sla­bos­ťa­mi; veď bol podob­ne skú­ša­ný vo všet­kom okrem hrie­chu. (Židom 4:15).

Napriek tomu jas­ne hovo­ril o náro­koch na učeníctvo:

Potom Ježiš pove­dal svo­jim učeníkom:

Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vez­me svoj kríž a nasle­du­je ma. Lebo kto by si chcel život zachrá­niť, stra­tí ho, ale kto stra­tí svoj život pre mňa, náj­de ho. (Matúš 16:24–25)

Hriech sa v živo­te kres­ťa­na nesmie stať nie­čím nor­mál­nym. Keď upad­ne­me, musí­me sa zno­va posta­viť a pri­jať silu z Božie­ho odpus­te­nia (1. list Jánov 2:1). Je nut­né bojo­vať s hrie­chom až do kon­ca (Židom 12:1–4).

Nikto seba samé­ho nemô­že uči­niť hod­ným več­né­ho živo­ta jed­no­du­cho svo­ji­mi skut­ka­mi. Napriek tomu aj v dneš­nej dobe exis­tu­je uče­nie o odpus­tkoch, kto­ré si člo­vek môže zaslú­žiť skr­ze urči­té zbož­né skut­ky. Ani dodr­žia­va­nie takz­va­ných pri­ká­za­ných sviat­kov a pôs­tov nás neuro­bí Bohu mil­ší­mi. Ani skr­ze mod­le­nie sa nauče­ných mod­li­tieb na radu spo­ved­ní­ka nezís­ka­me Božiu milosť. Na dru­hej stra­ne skut­ky (poža­do­va­né Bohom, nie tra­dí­ci­ou) uka­zu­jú, či má nie­kto vzťah s Bohom, či moc Ježi­šo­vej spá­sy zme­ni­la jeho život a sku­toč­ne sa obrátil.

… Ukáž mi svo­ju vie­ru bez skut­kov! Ja ti zo svo­jich skut­kov uká­žem vie­ru. (Jakub 2:18b)

Bib­lia čas­to hovo­rí o posled­nom súde, kde sa odha­lia a posú­dia skut­ky ľudí.

Veď sa všet­ci musí­me uká­zať pred Kris­to­vou súd­nou sto­li­cou, aby kaž­dý dostal odpla­tu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dob­ré a či zlé. (2. Korint­ským 5:10)

Z toho vyplý­va, že veriť v Ježi­šo­vu smrť a zmŕt­vychvs­ta­nie bez skut­kov pre spá­su nesta­čí. Napro­ti tomu svo­ji­mi dob­rý­mi skut­ka­mi si pred Bohom nič nezaslúžime:

Tak aj vy, keď uro­bí­te všet­ko, čo sa vám pri­ká­za­lo, pove­dz­te: ‚Sme neuži­toč­ní slu­ho­via; uro­bi­li sme, čo sme boli povin­ní uro­biť.‘ (Lukáš 17:10)

3 Záver

Božie slo­vo je rea­li­tou aj dnes a je moc­né zme­niť život tých, kto­rí o to sto­ja. Sta­čí sa slo­bod­ne roz­hod­núť slú­žiť Ježi­šo­vi a vziať na seba jeho ľah­ké jar­mo (Matúš 11:30). Je potreb­né pod­ria­diť náš život záko­nu lás­ky (Jakub 1:25 a 2:12) a nie záko­nu Sta­rej zmlu­vy. Potom bude­me niesť Bohu ovo­cie a vydá­vať sve­dec­tvo o moci Jeho milosti:

Ja som vinič, vy ste rato­les­ti. Kto ostá­va vo mne a ja v ňom, pri­ná­ša veľa ovo­cia; lebo bezo mňa nemô­že­te nič uro­biť. Ak nie­kto neos­ta­ne vo mne, vyho­dia ho von ako rato­lesť a uschne. Potom ich pozbie­ra­jú, hodia ich do ohňa a zho­ria. Ak osta­ne­te vo mne a moje slo­vá osta­nú vo vás, pros­te, o čo chce­te, a spl­ní sa vám to. Môj Otec je oslá­ve­ný tým, že pri­ná­ša­te veľa ovo­cia a sta­ne­te sa moji­mi uče­ník­mi. (Ján 15:5–8)