Sú Ježi­šo­ve zázra­ky dôveryhodné?

Ježiš robil zázra­ky od samé­ho začiat­ku svoj­ho verej­né­ho pôso­be­nia. Pre­ja­vo­val zľu­to­va­nie cho­rým, uzdra­vo­val ich, ale tiež im uka­zo­val dôle­ži­tosť duchov­né­ho uzdra­ve­nia — odpus­te­nia hrie­chov. Zázra­ky nesta­val do pop­re­dia svoj­ho káza­nia. Mali skôr Židom pomôcť roz­poz­nať, že pri­chá­dza oča­ká­va­né mesiáš­ske krá­ľov­stvo. Pro­stred­níc­tvom zázra­kov Ježiš učil o Božom krá­ľov­stve a Božom cha­rak­te­re. Táto téma sa tiah­ne celým jeho pôso­be­ním. Pre­to apoš­tol Ján vo svo­jom evan­je­liu nepou­ží­va výraz „zázrak“, ale „zna­me­nie“.

Zázra­ky nema­li ľudí pri­pú­tať k vidi­teľ­ným veciam, ale mali im pomôcť pocho­piť ich posols­tvo. Naprí­klad keď Ježiš otvo­ril oči sle­pé­mu, pove­dal: „Ja som svet­lo sve­ta“. Keď roz­mno­žil chlieb, pove­dal: „Ja som chlieb živo­ta“ a keď vzkrie­sil svoj­ho pria­te­ľa Lazá­ra, pove­dal: „Ja som vzkrie­se­nie a život“.

1 Reak­cia Židov na Ježi­šo­ve zázraky

Ježi­šo­vi nepria­te­lia nepo­pie­ra­li, že zázra­ky, kto­ré robil, sa sku­toč­ne sta­li. Vyvrá­tiť ich by pred­sa bolo naj­jed­no­duch­šou ces­tou, ako sa s nimi vyspo­ria­dať. Namies­to toho obvi­ni­li Ježi­ša, že je čaro­dej­ník. V jed­nom z ich naj­dô­le­ži­tej­ších spi­sov, v Baby­lon­skom tal­mu­de, čítame:

„V pred­ve­čer Veľ­kej noci Ježi­ša obe­si­li…, pre­to­že sa zaobe­ral čaro­dej­níc­tvom a navá­dzal Izra­el k odpad­nu­tiu.“ (San­hed­rin 43a)^[1].

Podob­ne aj v Novom záko­ne fari­ze­ji tvr­dia, že Ježiš oslo­bo­dzo­val ľudí za pomo­ci sata­na. Samot­né oslo­bo­de­nie však nepopierali:

²² Nato pri­vied­li k nemu posad­nu­té­ho démo­nom, kto­rý bol sle­pý a nemý. Uzdra­vil ho, tak­že nemý hovo­ril a videl. ²³ Zástu­py žas­li a hovo­ri­li: „Či to nie je Dávi­dov syn?“ ²⁴ Keď to fari­ze­ji poču­li, pove­da­li: „Ten­to vyhá­ňa démo­nov iba mocou Bel­ze­bu­la, vlád­cu démo­nov.“ (Matúš 12:22–24)^[2]

Jed­ným z naj­pô­so­bi­vej­ších Ježi­šo­vých zázra­kov bolo vzkrie­se­nie Lazá­ra z mŕt­vych. Nikto o ňom nepo­chy­bo­val. Lazár bol po svo­jom vzkrie­se­ní neus­tá­lou pri­po­mien­kou Ježi­šov­ho zázra­ku. Ježi­šo­vi nepria­te­lia pre­to nevi­de­li iné výcho­dis­ko, ako sa Lazá­ra zbaviť:

⁹ Medzi­tým sa veľ­ký zástup Židov dozve­del, že Ježiš je tam, a priš­li nie­len kvô­li nemu, ale aj pre­to, aby vide­li Lazá­ra, kto­ré­ho vzkrie­sil z mŕt­vych. ¹⁰ Veľk­ňa­zi sa teda dohod­li zabiť aj Lazá­ra, ¹¹ pre­to­že pre neho mno­hí Židia odchá­dza­li a uve­ri­li v Ježi­ša. (Ján 12:9–11)

Apoš­to­lo­via vo svo­jich káza­niach opa­ko­va­ne spo­mí­na­li zázra­ky Ježi­ša Kris­ta a nikto im neopo­no­val. Mno­ho oči­tých sved­kov ich totiž moh­lo potvr­diť. Ježi­šo­vým odpor­com teda nezos­tá­va­lo nič iné, len zázra­ky uznať:

²² Muži Izra­e­la, počuj­te tie­to slo­vá: Ježi­ša Naza­ret­ské­ho Boh medzi vami potvr­dil moc­ný­mi čin­mi, div­mi a zna­me­nia­mi, kto­ré upro­stred vás, ako sami vie­te, vyko­nal Boh skr­ze neho. ²³ A toh­to muža, vyda­né­ho na zákla­de urče­né­ho Božie­ho záme­ru a pred­ví­da­nia, ste rukou zlo­čin­cov pri­bi­li na kríž a zabi­li. ²⁴ Boh ho však vzkrie­sil a zba­vil múk smr­ti, lebo ho nemoh­la držať vo svo­jej moci. (Skut­ky 2:22–24)

2 Ako o Ježi­šo­vých zázra­koch infor­mu­jú evanjeliá?

Sved­ka­mi Ježi­šo­vých zázra­kov boli auto­ri evan­je­lií, kto­rí ich sami vide­li. Výnim­kou je len Lukáš, kto­ré­ho sprá­va sa zakla­dá na výpo­ve­diach oči­tých sved­kov. Ako Ježi­šo­vi uče­ní­ci sa pisa­te­lia evan­je­lií zavia­za­li k svä­té­mu živo­tu. Neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou také­ho­to živo­ta je úprim­nosť. Ak by si Ježi­šo­ve zázra­ky vymys­le­li, boli by kla­már­mi. Tak by sa dosta­li do celo­ži­vot­né­ho kon­flik­tu so svo­jím svedomím.

V evan­je­liách sú zázra­ky opí­sa­né struč­ne a triez­vo. Nie je v nich žiad­ne pre­há­ňa­nie ani nepod­stat­né detai­ly a nie­ke­dy sa spo­mí­na­jú len okra­jo­vo. V Matú­šo­vi 17:24–27^[3] číta­me naprí­klad o tom, ako Ježiš posie­la Pet­ra ulo­viť rybu. Ryba mala mať v ústach min­cu a Ježiš chcel, aby ňou zapla­ti­li chrá­mo­vú daň.

O samot­nej situ­ácii sa však nedo­čí­ta­me. Nebo­lo by to zau­jí­ma­vým náme­tom pre fal­šo­va­te­ľa, aby na tom­to pod­kla­de vytvo­ril pre­sved­či­vý príbeh?

Evan­je­lis­ti nech­ce­li čita­te­ľa ohro­miť veľ­ko­le­pým opi­som Ježi­šo­vých zázra­kov. Číta­me naprí­klad o uzdra­ve­ní slep­ca v dvoch eta­pách. V prvej videl len mat­ne a nebol úpl­ne uzdra­ve­ný. Ježiš naň­ho teda dru­hý­krát polo­žil ruky, a až potom videl jasne:

²² Potom priš­li do Bet­sai­dy. Pri­vied­li k nemu slep­ca a pro­si­li, aby sa ho dot­kol. ²³ Chy­til slep­ca za ruku a vyvie­dol ho von za dedi­nu. Nasli­nil mu oči, polo­žil naň­ho ruky a spý­tal sa ho: „Vidíš nie­čo?“ ²⁴ A on otvo­ril oči a pove­dal: „Vidím ľudí; vyze­ra­jú ako stro­my, ale cho­dia.“ ²⁵ Potom mu zno­va polo­žil ruky na oči a on začal vidieť. Sle­pec ozdra­vel a všet­ko videl úpl­ne jas­ne. ²⁶ A poslal ho domov a pri­ká­zal mu: „Ale do dedi­ny nechoď!“ (Marek 8:22–26)

Je zau­jí­ma­vé, že Ježiš toh­to slep­ca neu­zdra­vil pred zra­kom mno­hých ľudí. Jeho záme­rom nebo­lo oká­za­lo pútať pozor­nosť na zázra­ky, ale pri­vá­dzal ľudí k vie­re skr­ze kázanie:

³² Keď sln­ko zapad­lo a nastal večer, pri­ná­ša­li k nemu všet­kých cho­rých a posad­nu­tých zlý­mi duch­mi. ³³ Celé mes­to sa zhro­maž­di­lo pri dve­rách. ³⁴ Ježiš vte­dy uzdra­vil mno­hých pos­ti­hnu­tých, kto­rých trá­pi­li roz­lič­né cho­ro­by, vyhnal mno­hých démo­nov a nedo­vo­lil im hovo­riť, lebo ho pozna­li. ³⁵ Nad­rá­nom, zavča­su, ešte za tmy vstal a vyšiel von. Odišiel na osa­me­lé mies­to a tam sa mod­lil. ³⁶ Šimon a tí, čo boli s ním, sa ponáh­ľa­li za ním. ³⁷ Keď ho našli, pove­da­li mu: „Všet­ci ťa hľa­da­jú!“ ³⁸ On im pove­dal: „Poď­me inde, do blíz­kych mes­te­čiek, aby som aj tam kázal; veď nato som pri­šiel.“ ³⁹ Cho­dil po celej Gali­lei, kázal v ich syna­gó­gach a vyhá­ňal démo­nov. (Marek 1:32–39)

Ježiš vedel, že mno­hí sa o neho zau­jí­ma­jú len kvô­li jeho zázra­kom a uzdra­ve­niam. Pre­to odchá­dzal na iné mies­ta. Chcel, aby aj tam poču­li evan­je­lium. Uzdra­ve­ným opa­ko­va­ne pri­ka­zo­val, aby neší­ri­li sprá­vu o svo­jom uzdra­ve­ní: Marek 1:44, Marek 3:12, Marek 5:43, Marek 7:36. Aj to potvr­dzu­je dôve­ry­hod­nosť jeho zázrakov.

Ježi­šo­ve zázra­ky nie sú v evan­je­liách tým naj­dô­le­ži­tej­ším. Ježiš chce uzdra­vo­vať nie­len navo­nok, ale naj­mä vnú­tor­ne a dať ľuďom slo­bo­du od hrie­chu. Jeho uzdra­ve­nia a zázra­ky sú v evan­je­liách zasa­de­né do toh­to rám­ca, a tak­to celý prí­beh radost­nej zves­ti dáva zmy­sel. Ježi­šo­ve zázra­ky sú čas­to opí­sa­né na poza­dí kona­nia a reak­cií ľudí, kto­rí sa s Ježi­šom stre­tá­va­jú. Nemož­no ich pre­to vyne­chať. Sú pod­stat­nou súčas­ťou prí­be­hov o Ježi­šo­vom živo­te. To všet­ko robí zázra­ky Ježi­ša Kris­ta dôveryhodnými.