Pre­čo čítať Bib­liu kaž­dý deň?

Hos­po­di­nov zákon je doko­na­lý, občerstvu­je dušu. Hos­po­di­no­vo roz­hod­nu­tie je spo­ľah­li­vé, neskú­se­né­ho robí múd­rym. Hos­po­di­no­ve prí­ka­zy sú správ­ne, srd­ce napĺňa­jú rados­ťou. Hos­po­di­nov prí­kaz je jas­ný, očiam dáva svet­lo. Bázeň pred Hos­po­di­nom je čis­tá, zostá­va nave­ky; Hos­po­di­no­ve výro­ky sú prav­di­vé, všet­ky sú spra­vod­li­vé. Vzác­nej­šie sú ako zla­to, ako množ­stvo rýdze­ho zla­ta; slad­šie sú ako med, ako med z plás­tov. Napo­mí­na­jú aj tvoj­ho slu­žob­ní­ka; kto ich zacho­vá­va, má hoj­nú odme­nu. (Žalm 19:8–12)

Aj keby mal člo­vek všet­ko, po čom túži, v jeho srd­ci zosta­ne práz­dno­ta. Vše­mož­ne sa ju sna­ží zahnať zába­vou, akti­vi­ta­mi, pria­teľ­stva­mi, úspe­chom, … ale ona tu stá­le je. Zapl­niť ju môže len vzťah s Bohom. Je to pre­to, že Boh je doko­na­lá lás­ka a dob­ro a kaž­dé­ho z nás stvo­ril pre pri­ja­tie jeho lás­ky. Je naším Stvo­ri­te­ľom, pozná naše srd­ce, kaž­dú našu myš­lien­ku a vždy chce pre nás to naj­lep­šie. Záro­veň rešpek­tu­je našu vôľu a niko­ho nenú­ti do vzťa­hu s ním. V Bib­lii náj­de­me prí­kla­dy veria­cich, kto­rí Boha pozna­li a našli radosť v ňom a v jeho slo­ve. Táto radosť nepo­mi­nie. Je več­ná a nikto ju člo­ve­ku nemô­že vziať.

1 Pra­vý chlieb

Ľah­ko sa zame­ria­va­me na pozem­ské veci, kto­ré ale dlho nevy­dr­žia. Ježiš však hovorí:

„Je napí­sa­né: Člo­vek bude žiť nie­len z chle­ba, ale z kaž­dé­ho slo­va, kto­ré vychá­dza z Božích úst. (Matúš 4:4)^[1]

Tak, ako telo potre­bu­je pri­jí­mať pokrm, rov­na­ko ho potre­bu­je náš duch. Nie sme len teles­ná schrán­ka, máme i duchov­ný roz­mer. Náš duch je več­ný, a pre­to by sme mu mali veno­vať mimo­riad­nu pozornosť.

2 Milu­jú­ci Boh

Naj­väč­ším Božím pri­ká­za­ním je, aby sme ho milovali:

Počuj, Izra­el, Hos­po­din je náš Boh, Hos­po­din jedi­ný! Milo­vať budeš Hos­po­di­na, svoj­ho Boha, celým srd­com, celou dušou a celou silou. Tie­to slo­vá, kto­ré ti dnes pri­ka­zu­jem, budeš mať na srd­ci. Budeš ich všte­po­vať svo­jim synom a budeš o nich hovo­riť, či budeš sedieť vo svo­jom dome, či pôj­deš po ces­te, či budeš líhať ale­bo vstá­vať.…  (5. Moj­ži­šo­va 6:4–7)

Lás­ka k Bohu je spo­je­ná s číta­ním Bib­lie. Ak Boha sku­toč­ne milu­je­me, bude­me ho chcieť pozná­vať aj skr­ze jeho slo­vo. Ak si nevyh­ra­dí­me čas na číta­nie Bib­lie, ako potom bude­me žiť pod­ľa jeho vôle? Neprez­rá­dza to nie­čo o našom posto­ji k nemu?

Ježiš mu odpo­ve­dal: Kto ma milu­je, bude zacho­vá­vať moje slo­vo a môj Otec ho bude milo­vať; prí­de­me k nemu a uro­bí­me si uňho prí­by­tok. Kto ma nemi­lu­je, neza­cho­vá­va moje slo­vá. A slo­vo, kto­ré poču­je­te, nie je moje, ale Otco­vo, toho, kto­rý ma poslal. (Ján 14:23–24)

Pozri­me sa na prí­klad Márie, kto­rá vyjad­ri­la lás­ku k Bohu tým, že si zvo­li­la správ­ne pri­ori­ty. Zapo­čú­va­la sa do Ježi­šo­vých slov a on to ocenil:

Ako išli ďalej, vošiel do jed­nej dedi­ny, kde ho pri­ja­la do domu istá žena menom Mar­ta. Mala ses­tru, kto­rá sa vola­la Mária. Tá si sad­la Páno­vi k nohám a počú­va­la jeho slo­vá. Mar­ta však bola veľ­mi zanep­ráz­dne­ná s obslu­hou. Zra­zu zasta­la a pove­da­la: „Pane, ned­báš, že ma ses­tra nechá samu obslu­ho­vať? Povedz jej, aby mi pomoh­la!“ Pán jej však pove­dal: „Mar­ta, Mar­ta, sta­ráš sa a zne­po­ko­ju­ješ pre mno­hé veci, a potreb­né je len jed­no. Mária si vybra­la dob­rý podiel, kto­rý sa jej neod­ní­me.“ (Lukáš 10:38–42)

3 Božie slo­vo je svetlo

Svie­cou mojej nohe je tvo­je slo­vo, svet­lom môj­mu chod­ní­ku. Pri­sa­hal som a chcem to dodr­žať, že zacho­vám tvo­je spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tia. (Žalm 119:105–106)

Život kaž­dé­ho z nás je pozna­če­ný hrie­chom a mno­hý­mi zlý­mi roz­hod­nu­tia­mi. Jedi­ný spô­sob, ako to môže­me napra­viť, je obrá­tiť sa k Bohu a pre­hĺbiť našu túž­bu žiť pod­ľa jeho vôle. Ak nepri­jí­ma­me svet­lo, kto­ré dáva Boh skr­ze svo­je slo­vo, skon­čí­me v duchov­nej tem­no­te — v hrie­chu. Pre­to­že prá­ve jeho slo­vo nás sme­ru­je k očis­ťo­va­niu a posvä­co­va­niu. Už v časoch Sta­ré­ho záko­na v ňom veria­ci nachá­dza­li posilu:

Ako si mla­dý člo­vek zacho­vá čis­to­tu? Keď sa bude držať tvoj­ho slo­va. (Žalm 119:9)

4 Očis­ťo­va­nie Božím slovom

Pri číta­ní Pís­ma s otvo­re­ným srd­com sme posta­ve­ní pred Svä­té­ho Boha. Jeho svä­tosť nás kon­fron­tu­je s naši­mi sla­bos­ťa­mi a hriechmi:

Veď Božie slo­vo je živé a účin­né, ostrej­šie ako aký­koľ­vek dvoj­seč­ný meč. Pre­ni­ká až po odde­le­nie duše od ducha a kĺbov od špi­ku a roz­su­dzu­je túž­by a úmys­ly srd­ca. A nie­to tvor­stva, kto­ré by bolo preň nevi­di­teľ­né. Všet­ko je obna­že­né a odkry­té pred oča­mi toho, kto­ré­mu sa bude­me zod­po­ve­dať. (Židom 4:12–13)

Keď­že v posled­ný deň bude­me súde­ní pod­ľa Božích mera­diel, je potreb­né ich poznať a pod­ľa nich žiť. Ježi­šo­ve slo­vá majú moc nás očis­ťo­vať, pre­mie­ňať a pri­pra­viť na stret­nu­tie s ním:

Posväť ich v prav­de; tvo­je slo­vo je prav­da! (Ján 17:17)

V srd­ci som si skryl tvo­ju reč, aby som pro­ti tebe neh­re­šil. (Žalm 119:11)

Keď­že ste si teraz očis­ti­li duše posluš­nos­ťou prav­de, aby ste mali nepo­kry­tec­kú brat­skú lás­ku, z čis­té­ho srd­ca sa vrúc­ne navzá­jom miluj­te, veď ste zno­vuz­ro­de­ní nie z poru­ši­teľ­né­ho, ale z nepo­ru­ši­teľ­né­ho seme­na: živým a več­ným Božím slo­vom, lebo všet­ci ľudia sú ako trá­va a celá ich slá­va ako kvet trá­vy. Trá­va uschne, kvet opad­ne, ale Páno­vo slo­vo ostá­va nave­ky. To je to slo­vo, kto­ré sa vám zves­to­va­lo.  (1. Pet­ra 1:22–25)

5 Ako pri­stu­po­vať k číta­niu Biblie

Boh chce hovo­riť k svo­jim deťom pri­ro­dze­ne a pria­mo. Jeho slo­vo je nemen­né, dá sa naň spo­ľa­hnúť a môže k nám hovo­riť v rôz­nych situ­áciách, ak máme otvo­re­né a úprim­né srdce.

Keď túži­me po hlbo­kom vzťa­hu s Bohom, nebu­de­me čítať Bib­liu zo zvy­ku ale­bo kvô­li vedomostiam.

Odpo­ve­dal mu Šimon Peter: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slo­vá več­né­ho živo­ta. (Ján 6:68)

Aj pri spo­loč­nom číta­ní a pre­mýš­ľa­ní s dru­hý­mi sa môže­me o Bohu veľa naučiť. Pris­pie­va to k hlb­šie­mu pocho­pe­niu Božie­ho slo­va,  for­mu­je nás nie­len ako jed­not­liv­cov, ale aj ako spo­lo­čen­stvo a pomá­ha nám nájsť odpo­ve­de na kon­krét­ne otáz­ky. Aj keď spo­loč­né číta­ne a pre­mýš­ľa­nie nemô­že nahra­diť osob­né hľa­da­nie Boha v jeho slo­ve, je veľ­mi dôle­ži­té naprí­klad aj kvô­li tomu, aby boli naše myš­lien­ky o Bohu a jeho vôli očis­te­né od mož­ných nepo­cho­pe­ní a omy­lov. Nikto nie je neomylný.

…Aby Kris­tus skr­ze vie­ru pre­bý­val vo vašich srd­ciach, aby ste tak zako­re­ne­ní a upev­ne­ní v lás­ke moh­li so všet­ký­mi svä­tý­mi pocho­piť, aká je to šír­ka, dĺž­ka, výš­ka a hĺb­ka, a poznať Kris­to­vu lás­ku, kto­rá pre­vy­šu­je pozna­nie, a tak aby ste sa dali napl­niť celou Božou plnos­ťou. (Efe­za­nom 3:17–19)

6 Žiť pod­ľa Božie­ho slova

Číta­nie Bib­lie je ako počú­va­nie Ježi­šo­vých slov. Počú­va­nie samot­né, samoz­rej­me, nesta­čí. Pod­stat­né je pod­ľa nich žiť:

Nie kaž­dý, kto mi (Ježi­šo­vi) hovo­rí: ‚Pane, Pane!‘ voj­de do nebes­ké­ho krá­ľov­stva, ale iba ten, kto plní vôľu môj­ho Otca, kto­rý je v nebe­siach. Mno­hí mi pove­dia v ten deň: ‚Pane, Pane, či sme v tvo­jom mene nepro­ro­ko­va­li? Nevy­há­ňa­li sme v tvo­jom mene démo­nov? Nero­bi­li sme v tvo­jom mene mno­ho moc­ných činov?‘ Vte­dy im vyhlá­sim: Nikdy som vás nepoz­nal. Odíď­te odo mňa, pácha­te­lia neprá­vos­tí! A tak kaž­dý, kto počú­va tie­to moje slo­vá a plní ich, bude sa podo­bať múd­re­mu mužo­vi, kto­rý si posta­vil dom na ska­le. Spus­til sa lejak, pri­hna­li sa rie­ky, str­hol sa víchor a obo­ri­li sa na ten dom, ale nespa­dol, lebo mal zákla­dy na ska­le. No kaž­dý, kto počú­va tie­to moje slo­vá a nepl­ní ich, bude sa podo­bať na hlú­pe­ho muža, kto­rý si posta­vil dom na pies­ku. Spus­til sa lejak, pri­hna­li sa rie­ky, str­hol sa víchor a obo­ri­li sa na ten dom a dom padol a jeho zrú­ca­ni­na bola veľ­ká.“ (Matúš 7: 21–27)

Keď to hovo­ril, jed­na žena zo zástu­pu poz­dvih­la svoj hlas a pove­da­la: „Bla­ho­sla­ve­ný život, kto­rý ťa nosil, a prsia, kto­ré ťa doj­či­li!“ On však odpo­ve­dal: „Bla­ho­sla­ve­ní sú skôr tí, čo počú­va­jú a zacho­vá­va­jú Božie slo­vo.“ (Lukáš 11:27–28)

Buď­te usku­toč­ňo­va­teľ­mi slo­va, nie­len poslu­cháč­mi, kto­rí kla­mú sami seba. (Jakub 1:22)

Ty však (Timo­tej) zostaň v tom, čomu si sa naučil a čo ti je zve­re­né, veď vieš, od koho si sa to naučil, a pre­to­že od det­stva poznáš svä­té Pís­ma, kto­ré ti môžu dať múd­rosť na spá­su, a to vie­rou v Ježi­ša Kris­ta. Celé Pís­mo je Bohom vnuk­nu­té a uži­toč­né na uče­nie, kar­ha­nie, nápra­vu a výcho­vu v spra­vod­li­vos­ti, aby Boží člo­vek bol doko­na­lý a pri­pra­ve­ný na kaž­dé dob­ré die­lo. (2. list Timo­te­jo­vi 3:14–17)

Skr­ze Ježi­ša a jeho slo­vo môže­me spoz­nať prav­du, kto­rá jedi­ná nás môže zachrániť:

Vte­dy pove­dal Ježiš Židom, kto­rí v neho uve­ri­li: „Ak vy zosta­ne­te v mojom slo­ve, bude­te naozaj moji­mi uče­ník­mi, pozná­te prav­du a prav­da vás vyslo­bo­dí.“ (Ján 8:31–32)