O nebez­pe­čen­stve faloš­ných uče­ní v kresťanstve

Ježi­šo­vo uče­nie nám pri­ná­ša prav­du od Boha. Jeho správ­ny výklad je pod­mien­kou, aby sme Boha uctie­va­li v prav­de. Je tiež ochra­nou pre nás samot­ných, aby sme sa nekla­ma­li vlast­ným hrie­chom. Žiaľ, od vzni­ku kres­ťan­stva, sa nespráv­ne uče­nia mno­žia ako kvas a mno­hých vedú na sces­tie. Nasle­du­jú­ci člá­nok pou­ka­zu­je na nebez­pe­čen­stvo faloš­ných uče­ní a ich vplyv na život.

V oso­be Ježi­ša je dané, čím kres­ťan­stvo je, v čo kres­ťa­nia veria a dúfa­jú. Kto­koľ­vek učí nie­čo iné ako učil Ježiš, opo­vr­hu­je auto­ri­tou Ježi­ša a tým aj auto­ri­tou Boha. Tak­to sa stá­va pový­še­nosť faloš­ných uči­te­ľov oči­vid­ná, a je potom aj pocho­pi­teľ­nej­šie, pre­čo Nový zákon pou­ží­va pro­ti nim veľ­mi prí­sne slová:

Ale keby sme vám hlá­sa­li my ale­bo aj anjel z neba iné evan­je­lium, ako sme vám hlá­sa­li, nech je pre­klia­ty! Ako sme už pove­da­li, aj teraz zno­va hovo­rím: Ak by vám nie­kto hlá­sal iné evan­je­lium ako to, kto­ré ste pri­ja­li, nech je pre­klia­ty! (Galat­ským 1:8–9)

Veľa teoló­gov zastá­va názor, že mno­hé čas­ti Bib­lie, kto­ré hovo­ria o Ježi­šo­vi, majú cha­rak­ter legen­dy. Učia, že pod­stat­ná časť slov odo­vzda­ných ako Ježi­šo­ve slo­vá, sú iba výsled­kom zbož­nej fan­tá­zie jeho nasle­dov­ní­kov. Libe­rál­ni teoló­go­via naprí­klad nepo­va­žu­jú pas­to­rál­ne epiš­to­ly za auten­tic­ké (Pav­lo­ve lis­ty, zaobe­ra­jú­ce sa prak­tic­kým živo­tom cir­kvi: 1. a 2. list Timo­te­ovi, list Títo­vi). Pre­to majú dôvod nebrať Nový zákon dosť váž­ne, nebyť posluš­ní slo­vám Svä­té­ho pís­ma a vymýš­ľať si svo­je vlast­né náboženstvo.

Mno­ho ľudí nepo­va­žu­je uče­nie za dôle­ži­té. Čas­tým dôvo­dom toho je, že nech­cú posú­diť sami seba, ani dru­hých. Argu­men­tu­jú, že by sme mali tole­ro­vať mys­le­nie dru­hých ľudí a že aj tak nemô­že­me poznať prav­du. Ježiš ale v Jáno­vom evan­je­liu hovorí:

Židom, kto­rí mu uve­ri­li, Ježiš pove­dal: „Ak osta­ne­te v mojom slo­ve, bude­te naozaj moji­mi uče­ník­mi, pozná­te prav­du a prav­da vás vyslo­bo­dí.“ (Ján 8:31–32)

To, ako je správ­ne uče­nie dôle­ži­té, bude vysvet­le­né v nasle­du­jú­cich myšlienkach.

1 Ježi­šo­vo uče­nie je Božia pravda

Ježiš im pove­dal: „Moje uče­nie nie je moje, ale toho, kto­rý ma poslal. Kto chce plniť jeho vôľu, pozná, či je to uče­nie z Boha, ale­bo či hovo­rím len sám zo seba.“ (Ján 7:16–17)

Na tom­to mies­te Ježiš zdô­raz­ňu­je, že Boh sám je pôvod­com jeho uče­nia. Tak­že čo Ježiš hovo­rí, hovo­rí Boh. Skr­ze Ježi­šo­ve slo­vá môže­me spoz­nať, čo je Božia vôľa a aký Boh je. K tomu je naj­dô­le­ži­tej­ším pred­po­kla­dom ocho­ta Božiu vôľu nasle­do­vať svo­jím životom.

2 Kto učí nie­čo faloš­ne, neuc­tie­va Boha

Ježiš uče­ní­kov varo­val, aby sa mali na pozo­re pred kva­som fari­ze­jov a sadu­ce­jov. (Matúš 16:6.12) A tiež hovoril:

No dar­mo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľud­ské prí­ka­zy. (Matúš 15:9)

Nena­zý­va to len már­nym uctie­va­ním, ale dokon­ca ich nazý­va pokryt­ca­mi a hovorí:

Pokryt­ci! Dob­re o vás pro­ro­ko­val Izaiáš, keď pove­dal: Ten­to ľud ma uctie­va pera­mi, ale ich srd­ce je ďale­ko odo mňa. (Matúš 15:7–8)

Kaž­dé uče­nie pre­kra­ču­jú­ce bib­lic­ký základ je len ľud­ským prí­ka­zom, vymys­le­ným a vytvo­re­ným ľuď­mi za iným cie­ľom ako je služ­ba Bohu. Faloš­né uče­nia sú výsled­kom nepos­luš­nos­ti a nemô­žu viesť ku vzťa­hu s Bohom, ale naopak ho ničia.

3 Uče­nie a život sú úzko spojené

Môže­me to vidieť na prí­kla­de podo­ben­stva O kúko­li medzi pšenicou:

Pred­nie­sol im aj iné podo­ben­stvo: „Nebes­ké krá­ľov­stvo sa podo­bá člo­ve­ko­vi, kto­rý zasial na svo­jej roli dob­ré seme­no. Ale kým ľudia spa­li, pri­šiel jeho nepria­teľ, pri­sial medzi pše­ni­cu kúkoľ a odišiel. Keď vyrást­lo steb­lo a vyhá­ňa­lo do kla­su, uká­zal sa aj kúkoľ. K hos­po­dá­ro­vi priš­li slu­ho­via a pove­da­li mu: ‚Pane, neza­sial si na svo­jej roli dob­ré seme­no? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘ On im vra­vel: To uro­bil nepria­teľ.‘ Slu­ho­via mu pove­da­li: ‚Chceš, aby sme šli a vyzbie­ra­li ho?‘ On odpo­ve­dal: Nie, lebo pri zbie­ra­ní kúko­ľa by ste moh­li vytr­hnúť aj pše­ni­cu. Nechaj­te obo­je rásť až do žat­vy. V čase žat­vy poviem žen­com: Pozbie­raj­te najprv kúkoľ a poviaž­te ho do sno­pov na spá­le­nie, ale pše­ni­cu zhro­maž­di­te do mojej sto­do­ly.“ (Matúš 13:24–30)

Mno­ho ľudí vzťa­hu­je toto podo­ben­stvo na cir­kev. Chcú tým argu­men­to­vať, že v cir­kvi môžu byť spo­lu veria­ci aj neve­ria­ci a len na kon­ci sve­ta vyj­de naja­vo, kto z nich pat­rí Bohu. Pre­to hovo­ria, že by sme sa nema­li vzďa­ľo­vať neve­ria­cim ale­bo dokon­ca ľudí posu­dzo­vať, pre­to­že iba na samom kon­ci vekov Boh sám roz­hod­ne kto je Jeho. Keď ale budeš čítať tro­chu ďalej, uvi­díš, o čom Ježiš sku­toč­ne hovoril.

Ježiš vysvet­ľu­je, že pole je svet a vo sve­te spo­lu ŽIJÚ dob­rí aj zlí ľudia, aj keď Boh kaž­dé­ho člo­ve­ka stvo­ril pre dob­rý účel. Boh totiž nech­ce zahu­biť ľudí, kto­rí ho na zemi nepo­čú­va­jú. Dáva kaž­dé­mu člo­ve­ku slo­bod­nú vôľu, aby mohol žiť svoj život kým nezom­rie, nech už by sa ho roz­ho­dol žiť ako­koľ­vek. K tomu ešte môže­me vidieť z iných miest Nové­ho záko­na, že my ako kres­ťa­nia nemô­že­me mať spo­lo­čen­stvo s neveriacimi:

Neťa­haj­te jar­mo s neve­ria­ci­mi! Veď akú účasť má spra­vod­li­vosť na neprá­vos­ti?! Ale­bo čo má spo­loč­né svet­lo s tmou?! Aká zho­da je medzi Kris­tom a Belia­rom?! Aký podiel má veria­ci s neve­ria­cim?! A ako súvi­sí Boží chrám s mod­la­mi?! A vy ste chrám živé­ho Boha, ako hovo­rí Boh: „Budem v nich pre­bý­vať a medzi nimi cho­diť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. A pre­to vyj­di­te spo­me­dzi nich, oddeľ­te sa, hovo­rí Pán, a nečis­té­ho sa nedo­tý­kaj­te; a ja vás prij­mem a budem vaším Otcom a vy bude­te moji­mi syn­mi a dcé­ra­mi, hovo­rí vše­mo­hú­ci Pán.
(2. Korint­ským 6:14–18)

3.1 Faloš­né uče­nia sa mno­žia ako kvas

Pre­to nás Pís­mo varuje …

Pro­sím vás, bra­tia, dávaj­te si pozor na tých, čo vyvo­lá­va­jú rozb­ro­je a pohor­še­nia v pro­ti­ve s uče­ním, kto­ré ste pri­ja­li, a vyhý­baj­te sa im. (Rima­nom 16:17)

V lis­te Títo­vi Pavol hovorí:

Blu­dá­ro­vi sa po prvom a dru­hom napo­me­nu­tí vyhý­baj. Veď vieš, že taký­to je pre­vrá­te­ný, hre­ší a odsu­dzu­je sám seba. (Títo­vi 3:10–11)

3.2 Faloš­né uče­nie vedie na scestie

Nie­ke­dy prav­da môže byť pris­pô­so­be­ná urči­té­mu kon­cep­tu, kto­rý sa môže zdať viac zbož­ným, prí­ťaž­li­vým a viac pre ľudí pohodl­ným. Taký­to kon­cept môže dať ľuďom zdan­li­vo viac „bez­pe­čia“, ale­bo im môže dovo­liť uro­biť v živo­te neja­ké kompromisy:

Lebo prí­de čas, keď nezne­sú zdra­vé uče­nie, ale naz­há­ňa­jú si uči­te­ľov pod­ľa svo­jich chú­ťok, aby im štek­li­li uši. Odvrá­tia sluch od prav­dy a obrá­tia sa k báj­kam. (2. Timo­te­ovi 4:3–4)

Faloš­né uče­nie sa môže rých­lo šíriť. Je ľah­ké ísť jed­no­duch­šou ces­tou, tá ale vedie do záhu­by. V Novom záko­ne náj­de­me veľ­mi prí­sne odmiet­nu­tie faloš­ných učiteľov:

Kto­koľ­vek zachá­dza ďalej a neos­tá­va v Kris­to­vom uče­ní, nemá Boha. Kto ostá­va v jeho uče­ní, ten má Otca aj Syna. Ak nie­kto pri­chá­dza k vám a nepri­ná­ša toto uče­nie, nepri­jí­maj­te ho do domu, ani ho nepo­zdra­vuj­te. Lebo kto ho pozdra­ví, má účasť na jeho zlých skut­koch. (2. Jánov list 9–11)

Pozdra­viť nie­ko­ho bolo v Novom záko­ne spo­je­né s jeho pri­ja­tím do domu, roz­prá­va­ním sa a spo­lo­čen­stvom s ním pri jed­le. Ján teda chce pove­dať: s faloš­ným uči­te­ľom nie je mož­né mať spo­lo­čen­stvo, aby mu tak boli uká­za­né jas­né hra­ni­ce vo všet­kom, čo učí nespráv­ne, lebo čo má prav­da spo­loč­né­ho s pre­kru­co­va­ním pravdy?

Pre­to kaž­dý kres­ťan má byť hor­li­vý v pozná­va­ní správ­ne­ho uče­nia, čo je tiež pre­ja­vom jeho lás­ky k prav­de a zákla­dom pre cho­de­nie po úzkej ces­te. Pavol pre­to napo­mí­na kresťanov:

…aby sme už nebo­li malý­mi deť­mi, kto­rý­mi sem-tam hádže a zmie­ta hoci­ja­ký vie­tor klam­li­vé­ho ľud­ské­ho uče­nia, kto­rý pod­vod­ne str­há­va do blu­du. (Efez­ským 4:14)

Ak nie­kto nie je vedo­me vede­ný Božím slo­vom, nemô­že byť prek­va­pe­ný, keď zíde na sces­tie. Už len nedos­ta­tok pre­mýš­ľa­nia dáva mies­to pre klam faloš­ných uči­te­ľov.

„Dávaj pozor na seba a na uče­nie; buď v tom vytrva­lý. Lebo ak si budeš tak­to počí­nať, zachrá­niš seba aj tých, čo ťa počú­va­jú.“ (1. Timo­te­ovi 4:16)