Máš pochyb­nos­ti o pro­jek­te GODZONE?

Ak chce­me v evan­je­li­zá­cii zau­jať tým, čo uzná­va svet, je to sig­nál, že nedo­ká­že­me sved­čiť o tom pod­stat­nom — o prav­de, úprim­nej vie­re a brat­skej láske.

Zástu­py mla­dých ľudí pri­chá­dza­jú na kon­cer­ty GODZONE. Odchá­dza­jú povzbu­de­ní a s poci­tom, že so svo­jou vie­rou nie sú sami. Poču­li sve­dec­tvá, kto­ré ich moh­li posu­núť ďalej, no napriek tomu sa môžu vyno­riť pochyb­nos­ti. Je mož­né zla­diť pred­sta­ve­nie, kto­ré sa sna­ží vyrov­nať moder­nej hudob­nej a fil­mo­vej repro­duk­cii s jed­no­du­chos­ťou zves­to­va­nia, kto­rú vidí­me u Ježi­ša a prvých kresťanov?

Ježiš im odpo­ve­dal: „Nadiš­la hodi­na, aby bol Syn člo­ve­ka oslá­ve­ný. Veru, veru, hovo­rím vám: Ak pše­nič­né zrno nepad­ne do zeme a neodum­rie, osta­ne samo. Ale ak odum­rie, pri­ne­sie veľ­kú úro­du. Kto milu­je svoj život, stra­tí ho, a kto svoj život nená­vi­dí na tom­to sve­te, zachrá­ni si ho pre več­ný život. Ak mi nie­kto slú­ži, nech ma nasle­du­je! A kde som ja, tam bude aj môj slu­žob­ník. Kto bude mne slú­žiť, toho poc­tí Otec. (Ján 12:23–26)

Ježiš nás volá, aby sme tak, ako on zomrel na krí­ži, aj my zomre­li sta­ré­mu spô­so­bu živo­ta a sta­rým hod­no­tám. Chcieť zau­jať pri zves­to­va­ní evan­je­lia tým, čo uzná­va svet je sig­nál, že zly­há­va­me vo vyda­ní sve­dec­tva tým pod­stat­ným — úprim­nou vie­rou, brat­skou lás­kou a pravdou.

Ježiš a prví kres­ťa­nia neor­ga­ni­zo­va­li kon­cer­ty. Spo­loč­ne chvá­li­li Boha. Nezá­le­ža­lo veľ­mi na kva­li­te, ale na srd­ci. Nema­li pódium a nikto nebol v cen­tre. Ak nie­kto pri­šiel medzi nich, mohol si rých­lo uve­do­miť, že tu je to iné ako vo sve­te. Videl, že tým­to ľuďom zále­ží na nie­čom inom.
Kres­ťan­stvo nie je len o tom — vzdať sa drog, alko­ho­lu ale­bo smils­tva. Vzťah s Kris­tom sa pre­ja­vu­je v iných hod­no­tách (napr. v trpez­li­vos­ti, ver­nos­ti, tichos­ti, zdr­žan­li­vos­ti, brat­skej nák­lon­nos­ti… Galat­ským 5:22–23, 2. list Pet­rov 1:5–7).

Nemi­luj­te svet, ani to, čo je vo sve­te. Ak nie­kto milu­je svet, nie je v ňom Otco­va lás­ka. Veď nič z toho, čo je vo sve­te, ani žia­dos­ti­vosť tela, ani žia­dos­ti­vosť očí, ani hono­se­nie sa bohat­stvom nie je z Otca, ale zo sve­ta. A svet sa pomi­nie, aj jeho žia­dos­ti­vosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostá­va nave­ky. (1 list Jánov 2:15–17)

Aj v dneš­nej dobe sú ľudia, kto­rých nena­pĺňa­jú fil­mo­vé efek­ty, dis­ko­té­ko­vé svet­lá a kaž­do­den­ne ume­lo vyvo­lá­va­né emó­cie. Uve­do­mu­jú si, že to kon­čí v práz­dno­te, a tak hľa­da­jú inú — stá­lu radosť, kto­rá pri­ro­dze­ne vychá­dza zo vzťa­hu s Kris­tom. Ak o tom pre­mýš­ľaš ale­bo ťa ten­to pohľad zau­jal, ozvi sa.