Jed­no­ta všet­kých kres­ťa­nov v uče­ní a otáz­kach života

V nasle­du­jú­com tex­te sa môže­te dozve­dieť, pre­čo verí­me a ako chá­pe­me, že jed­no­ta, za kto­rú sa Ježiš mod­lil, môže byť usku­toč­ne­ná v cirkvi.

Uzol z pevných lán. Vyjadruje silu jednoty.

1 V čom spo­čí­va jed­no­ta medzi kresťanmi?

A slá­vu, kto­rú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jed­no, ako sme my jed­no – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak doko­na­le jed­no, aby svet spoz­nal, že si ma ty poslal a že ich milu­ješ tak, ako milu­ješ mňa. (Ján 17:23)

V čom spo­čí­va jed­no­ta kres­ťa­nov? Kres­ťa­nia nema­jú jed­no­tu iba v uče­ní, ale tiež v posto­ji a v otáz­kach života.
Jed­no­ta vyplý­va z Božej pod­sta­ty. Tro­j­i­ca – Bož­ské oso­by sú neod­de­li­teľ­ne a doko­na­le jed­no. V Ježi­šo­vi sa „Slo­vo“ sta­lo člo­ve­kom a zacho­va­lo si doko­na­lú jed­no­tu s Otcom skr­ze svo­ju posluš­nosť, kto­rou je prí­kla­dom pre svo­jich uče­ní­kov. Prá­ve tak ako Ježiš žil v doko­na­lej jed­no­te Ducha a vôle, uče­ní­ci sú tiež povo­la­ní žiť v jed­no­te Ducha, vôle a posto­ja so sebou navzá­jom. Vo svo­jej mod­lit­be Ježiš pro­sí Otca, aby jed­no­ta medzi uče­ník­mi bola usku­toč­ne­ná tiež s tými, kto­rí uve­ria skr­ze ich slo­vo (Ján 17:11.17–24). Oni sú kres­ťan­mi kaž­dej epo­chy (Ján 17:20–21). Ten­to doko­na­lý prí­klad uka­zu­je, že hĺb­ka jed­no­ty medzi uče­ník­mi nemá hra­níc. Prí­kla­dom je vzťah Otca so Synom. Rov­na­ko tak ako je Otec jed­no so Synom a Syn je jed­no s Otcom a neexis­tu­je nič, čo by ich moh­lo odde­liť, uče­ní­ci tiež môžu byť jed­no skr­ze Syna.

Táto jed­no­ta exis­tu­je v sku­toč­nos­ti ako zna­me­nie pre svet a pre ľudí, kto­rí hľa­da­jú prav­du. Jed­no­ta pre­to nie je nedo­sia­hnu­teľ­ným ide­álom, je reál­na (Ján 17:21c.23b).

Ježiš si uve­do­mo­val, že sa mod­lí za hrieš­nych ľudí. Napriek tomu nasta­la skr­ze sku­tok spá­sy prí­le­ži­tosť pre sku­toč­nú jed­no­tu so sebou navzá­jom – jed­no­tu pre tých, kto­rí hľa­da­jú čo naj­hl­b­šiu jed­no­tu s Otcom.  Spo­lo­čen­stvo s živým Bohom utvá­ra jed­no­tu a putá lás­ky s Kris­tom a Duchom. Bez­pod­mie­neč­ná dôve­ra, neo­hra­ni­če­ná lás­ka, posluš­nosť a pri­pra­ve­nosť na akú­koľ­vek obeť cha­rak­te­ri­zu­jú vzťah Syna s Otcom. Toto je ces­ta pre kaž­dé­ho nasle­dov­ní­ka Kris­ta v kaž­dom čase. Pri obrá­te­ní dáva Boh túž­bu k odo­vzda­niu celé­ho náš­ho živo­ta do Jeho rúk, k pre­ne­cha­niu vede­nia Jemu a k sto­tož­ne­niu sa s vôľou Otca. Pod­ľa Bib­lie zna­me­ná byť jed­no s Kris­tom tiež byť jed­no s dru­hý­mi kres­ťan­mi (Skut­ky 2:37–38).

1.1 Uče­nie

Vytrva­lo sa zúčast­ňo­va­li na uče­ní apoš­to­lov a na brat­skom spo­lo­čen­stve, na láma­ní chle­ba a na mod­lit­bách. (Skut­ky 2:42)

Oni pri­jí­ma­li slo­vo s veľ­kou dych­ti­vos­ťou a kaž­dý deň skú­ma­li Pís­ma, či je to naozaj tak. (Skut­ky 17:11b)

Potom vošiel do syna­gó­gy a sme­lo hovo­ril; tri mesia­ce roz­prá­val a pre­svied­čal o Božom krá­ľov­stve. Ale keď sa nie­kto­rí zatvr­di­li a neuve­ri­li, ba pred zástu­pom tupi­li Páno­vu ces­tu, odišiel od nich, odde­lil uče­ní­kov a kaž­dý deň hovo­ril v Tyran­no­vej ško­le. To trva­lo dva roky, tak­že všet­ci, čo býva­li v Ázii, Židia i Gré­ci, poču­li Páno­vo slo­vo. (Skut­ky 19:8–10)

Ak toto budeš pred­kla­dať bra­tom, budeš dob­rým slu­žob­ní­kom Kris­ta Ježi­ša, žive­ným slo­va­mi vie­ry a dob­ré­ho uče­nia, kto­ré si si osvo­jil. (1. Timo­te­ovi 4:6)

Ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zve­re­né. Veď vieš, od koho si sa to naučil. Od útle­ho det­stva poznáš Svä­té pís­ma, kto­ré ti môžu dať pou­če­nie na spá­su skr­ze vie­ru, kto­rá je v Kris­to­vi Ježi­šo­vi. Celé Pís­mo je Bohom vnuk­nu­té a uži­toč­né na poú­ča­nie, na usved­čo­va­nie, na nápra­vu a na výcho­vu v spra­vod­li­vos­ti, aby bol Boží člo­vek doko­na­lý a pri­pra­ve­ný na kaž­dé dob­ré die­lo. (2. Timo­te­ovi 3:14–17)

Tie­to úryv­ky uka­zu­jú na dôle­ži­tosť pozna­nia apoš­tol­ské­ho uče­nia, kto­ré má pôvod v Kris­to­vi. Duch Svä­tý vedie do toh­to uče­nia kaž­dé­ho kres­ťa­na a kaž­dé­ho člo­ve­ka, kto­rý hľa­dá Boha.

Ježiš mu pove­dal: „Uve­ril si, pre­to­že si ma videl. Bla­ho­sla­ve­ní tí, čo nevi­de­li, a uve­ri­li.“ (Ján 20:29)

Keď prí­de on, Duch prav­dy, uve­die vás do plnej prav­dy, lebo nebu­de hovo­riť sám zo seba, ale bude hovo­riť, čo poču­je, a zves­tu­je vám, čo má prí­sť. (Ján 16:13)

A ja pop­ro­sím Otca a on vám dá iné­ho Teši­te­ľa, aby zostal s vami na veky – Ducha prav­dy, kto­ré­ho svet nemô­že pri­jať, lebo ho nevi­dí, ani nepoz­ná. Vy ho pozná­te, veď ostá­va u vás a bude vo vás. (Ján 14:16–17)

Svä­tý Duch je tým, kto­rý umož­ňu­je spa­se­ným veria­cim dosiah­nuť jed­no­tu v uče­ní, chá­pa­ní a výkla­de Slo­va, pre­to­že je ich túž­bou „kla­ňať sa Otco­vi v Duchu a prav­de“ (Ján 4:23–24 a Filip­ským 2:1–2)

Myš­lien­ka, že Duch Boží by vie­dol otvo­re­ných ľudí, kto­rí milu­jú prav­du k pro­ti­chod­ným pohľa­dom v pod­stat­ných otáz­kach (ako spá­sa skr­ze Kris­ta, pre­dur­če­nie, pápež­ský pri­mát a neomyl­nosť, atď.) je absurd­ná (Efez­ským 4:1–6). Naopak, On chce všet­kým kres­ťa­nom pomôcť nasledovne:

…kým nedos­pe­je­me všet­ci k jed­no­te vie­ry a pozna­nia Božie­ho Syna, k zre­los­ti muža, k mie­re plné­ho Kris­tov­ho veku, aby sme už nebo­li malý­mi deť­mi, kto­rý­mi sem-tam hádže a zmie­ta hoci­ja­ký vie­tor klam­li­vé­ho ľud­ské­ho uče­nia, kto­rý pod­vod­ne str­há­va do blu­du. (Efez­ským 4:13–14)

Odchý­le­nie sa od správ­ne­ho uče­nia pred­sta­vo­va­lo reál­ne nebez­pe­čen­stvo už od začiat­ku. Pre­to Ježiš a apoš­to­li varo­va­li kres­ťa­nov, aby boli bde­lí a schop­ní roz­li­šo­vať správ­ne a faloš­né uče­nia. (1. Korint­ským 2:12–15)

Ty však hovor, čo zod­po­ve­dá zdra­vé­mu uče­niu. (Títo­vi 2:1)

Timo­tej, opat­ruj, čo ti bolo zve­re­né, a vyhý­baj sa svet­ským prázd­nym rečiam a pro­ti­klad­ným tvr­de­niam faloš­nej vedy; (1. Timo­te­ovi 6:20)

Gréc­ky pre­klad slo­va „veda“ v tom­to ver­ši je „gno­sis“, čo je tiež názov faloš­né­ho uče­nia, na kto­ré v lis­te Timo­te­ovi Pavel robí narážky:

Ty si však nasle­do­val moje uče­nie, spô­sob živo­ta, plá­ny, vie­ru, zho­vie­va­vosť, lás­ku, trpez­li­vosť,… (2. Timo­te­ovi 3:10)

Kto učí ináč a nepri­dŕ­ža sa zdra­vých slov náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta a uče­nia, kto­ré zod­po­ve­dá nábož­nos­ti, je nadu­tý, nič nevie, ale cho­rob­ne sa škrie­pi a háda o slo­vá. Z toho vzni­ká závisť, zva­dy, rúha­nia, zlé upo­doz­rie­va­nia, (1. Timo­te­ovi 6:3–4)

…budú mať výzor nábož­nos­ti, ale jej silu budú popie­rať. A tých­to sa chráň! (2. Timo­te­ovi 3:5)

Roz­poz­na­nie dôle­ži­tos­ti jed­no­ty náj­de­me nie len v Novom záko­ne, ale aj v Sta­rom záko­ne a v cir­kev­ných spi­soch prvých storočí:

Počuj teraz o kame­ňoch, pri­chá­dza­jú­cich na stav­bu. Jed­ny sú štvor­hran­né, bie­le a hodia sa do stav­by. To sú apoš­to­li, bis­ku­pi, uči­te­lia a dia­ko­ni, kto­rí s Božou vzne­še­nos­ťou kona­li svo­ju služ­bu, uči­li a poc­ti­vo a svä­to pomá­ha­li vyvo­le­ným Božím. Jed­ni zomre­li, dru­hí ešte žijú. Vša­de zhod­ne uči­li, bol medzi nimi mier a jeden dru­hé­mu sa pod­ro­bo­va­li. Pre­to sa hodia do stav­by. (Her­mov Pas­tier, vide­nie III; 5:1)

1.2 Postoj, otáz­ky života

Dovŕ­š­te moju radosť: zmýš­ľaj­te rov­na­ko, rov­na­ko miluj­te, buď­te jed­na duša a jed­na myseľ! (Filip­ským 2:2)

Bra­tia, spo­loč­ne ma napo­dob­ňuj­te a vší­maj­te si tých, čo žijú pod­ľa vzo­ru, aký máte v nás! Lebo mno­hí, o kto­rých som vám čas­to hovo­ril a teraz aj s pla­čom hovo­rím, žijú ako nepria­te­lia Kris­tov­ho krí­ža. (Filip­ským 3:17–18)

Pro­sím vás teda, napo­dob­ňuj­te ma! Pre­to som k vám poslal Timo­te­ja, svoj­ho milo­va­né­ho syna, ver­né­ho v Páno­vi; on vám pri­po­me­nie moje ces­ty v Kris­to­vi, ako učím vša­de po všet­kých cir­kvách. (1. Korint­ským 4:16–17)

Pre­to vás pro­sím ja, väzeň v Páno­vi, aby ste žili dôs­toj­ne pod­ľa povo­la­nia, kto­ré­ho sa vám dosta­lo, so všet­kou poko­rou, mier­nos­ťou a zho­vie­va­vos­ťou. Zná­šaj­te sa navzá­jom v lás­ke a usi­luj­te sa zacho­vať jed­no­tu ducha vo zväz­ku poko­ja. Jed­no je telo a jeden Duch, ako ste aj povo­la­ní v jed­nej náde­ji svoj­ho povo­la­nia. Jeden je Pán, jed­na vie­ra, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všet­kých, kto­rý je nad všet­ký­mi, pre­ni­ká všet­kých a je vo všet­kých. (Efez­ským 4:1–6)

Boh trpez­li­vos­ti a pote­chy nech vám dá, aby ste jed­ni o dru­hých zmýš­ľa­li pod­ľa Kris­ta Ježi­ša, a tak jed­no­my­seľ­ne, jed­ný­mi ústa­mi osla­vo­va­li Boha a Otca náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta. (Rima­nom 15:5–6)

Bib­lia neroz­li­šu­je medzi teóri­ou a praxou:

Ty si však nasle­do­val moje uče­nie, spô­sob živo­ta, plá­ny, vie­ru, zho­vie­va­vosť, lás­ku, trpez­li­vosť,… (2. Timo­te­ovi 3:10)

Napo­dob­ňuj­te Boha ako milo­va­né deti a žite v lás­ke tak, ako aj Kris­tus milu­je nás a vydal seba samé­ho Bohu za nás ako dar a obe­tu ľúbez­nej vône! (Efez­ským 5:1–2)

Pod­ľa toho spoz­na­jú všet­ci, že ste moji uče­ní­ci, ak sa bude­te navzá­jom milo­vať. (Ján 13:35)