O živote prvých kresťanov – čo to pre nás znamená dnes?
V nasledujúcom texte sa môžete dozvedieť, prečo veríme a ako chápeme, že jednota, za ktorú sa Ježiš modlil, môže byť uskutočnená v cirkvi.

A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. (Ján 17:23)
V čom spočíva jednota kresťanov? Kresťania nemajú jednotu iba v učení, ale tiež v postoji a v otázkach života.
Jednota vyplýva z Božej podstaty. Trojica – Božské osoby sú neoddeliteľne a dokonale jedno. V Ježišovi sa „Slovo“ stalo človekom a zachovalo si dokonalú jednotu s Otcom skrze svoju poslušnosť, ktorou je príkladom pre svojich učeníkov. Práve tak ako Ježiš žil v dokonalej jednote Ducha a vôle, učeníci sú tiež povolaní žiť v jednote Ducha, vôle a postoja so sebou navzájom. Vo svojej modlitbe Ježiš prosí Otca, aby jednota medzi učeníkmi bola uskutočnená tiež s tými, ktorí uveria skrze ich slovo (Ján 17:11.17–24). Oni sú kresťanmi každej epochy (Ján 17:20–21). Tento dokonalý príklad ukazuje, že hĺbka jednoty medzi učeníkmi nemá hraníc. Príkladom je vzťah Otca so Synom. Rovnako tak ako je Otec jedno so Synom a Syn je jedno s Otcom a neexistuje nič, čo by ich mohlo oddeliť, učeníci tiež môžu byť jedno skrze Syna.
Táto jednota existuje v skutočnosti ako znamenie pre svet a pre ľudí, ktorí hľadajú pravdu. Jednota preto nie je nedosiahnuteľným ideálom, je reálna (Ján 17:21c.23b).
Ježiš si uvedomoval, že sa modlí za hriešnych ľudí. Napriek tomu nastala skrze skutok spásy príležitosť pre skutočnú jednotu so sebou navzájom – jednotu pre tých, ktorí hľadajú čo najhlbšiu jednotu s Otcom. Spoločenstvo s živým Bohom utvára jednotu a putá lásky s Kristom a Duchom. Bezpodmienečná dôvera, neohraničená láska, poslušnosť a pripravenosť na akúkoľvek obeť charakterizujú vzťah Syna s Otcom. Toto je cesta pre každého nasledovníka Krista v každom čase. Pri obrátení dáva Boh túžbu k odovzdaniu celého nášho života do Jeho rúk, k prenechaniu vedenia Jemu a k stotožneniu sa s vôľou Otca. Podľa Biblie znamená byť jedno s Kristom tiež byť jedno s druhými kresťanmi (Skutky 2:37–38).
Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. (Skutky 2:42)
Oni prijímali slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písma, či je to naozaj tak. (Skutky 17:11b)
Potom vošiel do synagógy a smelo hovoril; tri mesiace rozprával a presviedčal o Božom kráľovstve. Ale keď sa niektorí zatvrdili a neuverili, ba pred zástupom tupili Pánovu cestu, odišiel od nich, oddelil učeníkov a každý deň hovoril v Tyrannovej škole. To trvalo dva roky, takže všetci, čo bývali v Ázii, Židia i Gréci, počuli Pánovo slovo. (Skutky 19:8–10)
Ak toto budeš predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Krista Ježiša, živeným slovami viery a dobrého učenia, ktoré si si osvojil. (1. Timoteovi 4:6)
Ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené. Veď vieš, od koho si sa to naučil. Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo. (2. Timoteovi 3:14–17)
Tieto úryvky ukazujú na dôležitosť poznania apoštolského učenia, ktoré má pôvod v Kristovi. Duch Svätý vedie do tohto učenia každého kresťana a každého človeka, ktorý hľadá Boha.
Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ (Ján 20:29)
Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. (Ján 16:13)
A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami na veky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. (Ján 14:16–17)
Svätý Duch je tým, ktorý umožňuje spaseným veriacim dosiahnuť jednotu v učení, chápaní a výklade Slova, pretože je ich túžbou „klaňať sa Otcovi v Duchu a pravde“ (Ján 4:23–24 a Filipským 2:1–2)
Myšlienka, že Duch Boží by viedol otvorených ľudí, ktorí milujú pravdu k protichodným pohľadom v podstatných otázkach (ako spása skrze Krista, predurčenie, pápežský primát a neomylnosť, atď.) je absurdná (Efezským 4:1–6). Naopak, On chce všetkým kresťanom pomôcť nasledovne:
…kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku, aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. (Efezským 4:13–14)
Odchýlenie sa od správneho učenia predstavovalo reálne nebezpečenstvo už od začiatku. Preto Ježiš a apoštoli varovali kresťanov, aby boli bdelí a schopní rozlišovať správne a falošné učenia. (1. Korintským 2:12–15)
Ty však hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu. (Títovi 2:1)
Timotej, opatruj, čo ti bolo zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam a protikladným tvrdeniam falošnej vedy; (1. Timoteovi 6:20)
Grécky preklad slova „veda“ v tomto verši je „gnosis“, čo je tiež názov falošného učenia, na ktoré v liste Timoteovi Pavel robí narážky:
Ty si však nasledoval moje učenie, spôsob života, plány, vieru, zhovievavosť, lásku, trpezlivosť,… (2. Timoteovi 3:10)
Kto učí ináč a nepridŕža sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista a učenia, ktoré zodpovedá nábožnosti, je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania, (1. Timoteovi 6:3–4)
…budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! (2. Timoteovi 3:5)
Rozpoznanie dôležitosti jednoty nájdeme nie len v Novom zákone, ale aj v Starom zákone a v cirkevných spisoch prvých storočí:
Počuj teraz o kameňoch, prichádzajúcich na stavbu. Jedny sú štvorhranné, biele a hodia sa do stavby. To sú apoštoli, biskupi, učitelia a diakoni, ktorí s Božou vznešenosťou konali svoju službu, učili a poctivo a sväto pomáhali vyvoleným Božím. Jedni zomreli, druhí ešte žijú. Všade zhodne učili, bol medzi nimi mier a jeden druhému sa podrobovali. Preto sa hodia do stavby. (Hermov Pastier, videnie III; 5:1)
Dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! (Filipským 2:2)
Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú podľa vzoru, aký máte v nás! Lebo mnohí, o ktorých som vám často hovoril a teraz aj s plačom hovorím, žijú ako nepriatelia Kristovho kríža. (Filipským 3:17–18)
Prosím vás teda, napodobňujte ma! Preto som k vám poslal Timoteja, svojho milovaného syna, verného v Pánovi; on vám pripomenie moje cesty v Kristovi, ako učím všade po všetkých cirkvách. (1. Korintským 4:16–17)
Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých. (Efezským 4:1–6)
Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. (Rimanom 15:5–6)
Biblia nerozlišuje medzi teóriou a praxou:
Ty si však nasledoval moje učenie, spôsob života, plány, vieru, zhovievavosť, lásku, trpezlivosť,… (2. Timoteovi 3:10)
Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône! (Efezským 5:1–2)
Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. (Ján 13:35)