I.časť: Zázra­ky a uzdra­ve­nia: v mene Ježiša?

Kategórie: Zázraky a uzdravenia
Silueta muža v západe slnka, ktorý dvíha barle k nebu.

1 Ako zis­tí­me, či je neja­ký zázrak od Boha?

V Bib­lii náj­de­me varo­va­nia nene­chať sa uniesť sľub­mi uzdra­ve­nia, sve­dec­tvom uzdra­ve­ných ľudí, ale­bo dokon­ca zázrak­mi, kto­ré by sme osob­ne vide­li. Pís­mo nás varu­je pred unáh­le­ný­mi záver­mi, aby sme našu dôve­ru tak ľah­ko neza­kla­da­li na zázra­koch a na ich zákla­de pri­jí­ma­li člo­ve­ka, ako „Bohom pomazaného“.

Všet­ko, čo vám pri­ka­zu­jem, sta­rost­li­vo dodr­žia­vaj­te, nič k tomu nepri­dá­vaj­te ani z toho neube­raj­te. Ak medzi vami vystú­pi pro­rok ale­bo nie­kto, kto máva a vykla­dá sny, a dá ti neja­ké zna­me­nie ale­bo vyko­ná zázrak, a keby sa zna­me­nie ale­bo zázrak pod­ľa pred­po­ve­de aj spl­ni­li, no pri­tom by ti pove­dal: Poď­me za iný­mi boh­mi, kto­rých si nepoz­nal, a slúž­me im, slo­vá také­ho pro­ro­ka ale­bo vykla­da­ča snov nepo­čú­vaj. To vás skú­ša Hos­po­din, váš Boh, aby poznal, či milu­je­te Hos­po­di­na, svoj­ho Boha, celým srd­com a celou dušou. Nasle­duj­te Hos­po­di­na, svoj­ho Boha, boj­te sa ho, zacho­vá­vaj­te jeho prí­ka­zy, počú­vaj­te jeho hlas, slúž­te mu a pri­dr­žia­vaj­te sa ho! Ten pro­rok ale­bo vykla­dač snov musí zomrieť, pre­to­že ťa navá­dzal na to, aby ste odpad­li od Hos­po­di­na, svoj­ho Boha, kto­rý vás vyvie­dol z Egyp­ta a vykú­pil z domu otroc­tva. Chcel ťa zviesť z ces­ty, po kto­rej ti kázal ísť Hos­po­din, tvoj Boh. Tým sa odstrá­ni zlo spo­me­dzi vás. (Deute­ro­nó­mium 13:1–6, SEB)

Aj keby sa neja­ké zna­me­nie ale­bo zázrak stal, je dôle­ži­té skú­mať i uče­nie, kto­ré je za tým. Žiad­ny evan­je­lis­ta by dnes nepo­ve­dal: „Nasle­duj­te iných bohov…“. Ak však učí veci, kto­ré sú v roz­po­re so slo­va­mi Ježi­ša a apoš­to­lov, tre­ba ho pova­žo­vať za faloš­né­ho uči­te­ľa, kto­rý sa sna­ží „zviesť z ces­ty, po kto­rej ti pri­ká­zal krá­čať Pán, tvoj Boh“.

Mož­no ste skep­tic­kí voči zázra­kom a uzdra­ve­niam, pri­pi­so­va­ným Márii na pút­nic­kých mies­tach ako Medžu­go­rie, kde sa „Mária“ uctie­va zjav­ne nebib­lic­kým spô­so­bom. Rov­na­ko však tre­ba pre­skú­mať aj slo­vá a uče­nie letničných/ cha­riz­ma­tic­kých kaza­te­ľov a uzdra­vo­va­te­ľov. Vyš­šie cito­va­ný úry­vok z Deute­ro­nó­mia uka­zu­je, že hlá­sa­né posols­tvo a uče­nie je pre Boha ove­ľa dôle­ži­tej­šie ako zázrač­né znamenia.

2 Ježiš a apoš­to­li o faloš­ných prorokoch

Daj­te si pozor na faloš­ných pro­ro­kov, kto­rí pri­chá­dza­jú k vám v ovčom rúchu, no vnút­ri sú to dra­ví vlci. Po ovo­cí ich pozná­te. Vari obe­ra­jú z tŕnia hroz­no ale­bo z bod­ľa­čia figy? […] Nie kaž­dý, kto mi hovo­rí: Pane, Pane! voj­de do nebes­ké­ho krá­ľov­stva, ale iba ten, kto plní vôľu môj­ho Otca, kto­rý je v nebe­siach. Mno­hí mi pove­dia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvo­jom mene nepro­ro­ko­va­li? Nevy­há­ňa­li sme v tvo­jom mene démo­nov? Nero­bi­li sme v tvo­jom mene mno­ho moc­ných činov? Vte­dy im vyhlá­sim: Nikdy som vás nepoz­nal. Odíď­te odo mňa, pácha­te­lia neprá­vos­tí! (Matú­šo­vo evan­je­lium 7:15–16.21–23, SEB)

V 22. ver­ši Ježiš hovo­rí o posled­nom súde. Kaza­te­lia a pro­ro­ci, kto­rí sa tu Ježi­ša sna­žia pre­sved­čiť, že v jeho mene hovo­ri­li, pro­ro­ko­va­li a vyko­na­li mno­ho zázra­kov, budú na posled­nom súde zavr­hnu­tí. Ježiš ich „nikdy nepoz­nal“, pre­to­že neko­na­li Božiu vôľu! Nema­li by sme si z toho zobrať ponau­če­nie? Buď­me opatr­ní! Nene­chaj­me sa rých­lo osle­piť zázrač­ný­mi zna­me­nia­mi. Skôr skú­maj­me ovo­cie, pod­ľa kto­ré­ho mož­no rozo­znať faloš­ných pro­ro­kov od tých pravých.

Z kon­tex­tu cito­va­nej pasá­že vidí­me, že ovo­cím nie sú zázra­ky. Ježiš tu hovo­rí o živo­te, činoch a uče­ní. Mno­hí pop­red­ní uzdra­vo­va­te­lia a kaza­te­lia sú zná­mi tým, že hľa­da­jú ľud­ské uzna­nie a slá­vu (Jáno­vo evan­je­lium 5:44, SEB). Sú čas­to zanep­ráz­dne­ný, tak­že osob­ný kon­takt s nimi je sot­va mož­ný (1. Tesa­lo­ni­ča­nom 2:4–12, SEB). Mno­hí ani neskrý­va­jú, že žijú vo veľ­kom pre­py­chu (1. Timo­te­jo­vi 6:6–10, SEB). Keď­že ich život nemô­že­me vždy tak dob­re poznať, tým viac je potreb­né skú­mať ich uče­nie vo svet­le Biblie.

3 Lás­ka k prav­de — jej význam

Tunaj­ší Židia boli šľa­chet­nej­ší ako v Tesa­lo­ni­ke. Pri­jí­ma­li slo­vo s veľ­kou dych­ti­vos­ťou a kaž­dý deň skú­ma­li Pís­mo, či je to naozaj tak. (Skut­ky apoš­to­lov 17:11, SEB)

Lukáš, autor Skut­kov apoš­to­lov, chvá­li šľa­chet­ný prí­stup židov v Bero­ji, ako so zápa­lom skú­ma­li prav­di­vosť Pav­lov­ho uče­nia. Podob­ne by sme mali postu­po­vať aj my, skôr než nie­ko­mu uve­rí­me a začne­me ho nasle­do­vať. V tom­to ohľa­de by sme mali byť naozaj opatr­ní a dôklad­ní. Naprí­klad: nesta­čí, keď nie­kto učí, že Ježiš je Boží Syn a Spa­si­teľ sve­ta; je nut­né skú­mať hlb­šie, či hlá­sa celú Božiu vôľu, ako vidí­me na prí­kla­de apoš­to­la Pavla:

Pre­to vám v dneš­ný deň vyhla­su­jem, že som čis­tý od krvi všet­kých, lebo som vám ohla­so­val celú Božiu vôľu, nič som neza­ml­čal. (Skut­ky apoš­to­lov 20:26–27, SEB)

4 Nie­koľ­ko varov­ných slov

Pár Bib­lic­kých pasá­ží o obo­zret­nos­ti na dopl­ne­nie a zamyslenie:

Lebo vystú­pia faloš­ní mesiá­ši a faloš­ní pro­ro­ci a budú robiť veľ­ké zna­me­nia a zázra­ky, aby zvied­li — ak je to mož­né — aj vyvo­le­ných. Hľa, vopred vám o tom hovo­rím. (Matú­šo­vo evan­je­lium 24:24–25, SEB)

Potom som videl inú šel­mu vystu­po­vať zo zeme. Mala dva rohy podob­né Barán­ko­vým, ale hovo­ri­la ako drak. Vyko­ná­va všet­ku moc prvej šel­my pred jej oča­mi a pôso­bí, aby sa zem a jej oby­va­te­lia kla­ňa­li prvej šel­me, kto­rej smr­teľ­ná rana sa zaho­ji­la. Robí veľ­ké zna­me­nia, tak­že aj oheň zostu­pu­je z neba na zem pred zrak­mi ľudí. Oby­va­te­ľov zeme zvá­dza zna­me­nia­mi, kto­ré má dovo­le­né konať pred oča­mi šel­my; naho­vá­ra oby­va­te­ľov zeme, aby zho­to­vi­li obraz šel­my, kto­rá má ranu od meča, ale oži­la. (Zja­ve­nie Jána 13:11–14, SEB)

…toho, čo prí­de pôso­be­ním sata­na s celou jeho mocou, zna­me­nia­mi a lži­vý­mi zázrak­mi, a vše­mož­nou neprá­vos­ťou bude zvá­dzať tých, čo hynú, pre­to­že nepri­ja­li lás­ku k prav­de, aby boli spa­se­ní. (2. Tesa­lo­ni­ča­nom 2:9–10, SEB)

Posled­ný verš pou­ka­zu­je nie­len na zod­po­ved­nosť a vinu zvod­cov, ale aj tých, kto­rí im uve­ri­li. Zatiaľ čo trest pre zvod­cov bude prí­snej­ší, ani tí zve­de­ní nebu­dú ospra­vedl­ne­ní, pre­to­že Boh dáva kaž­dé­mu schop­nosť rozo­znať dob­ro od zla. Ak sme otvo­re­ní a milu­je­me prav­du, pomô­že nám Pís­mo, kto­ré nás vedie. Poznať Bib­liu a držať sa jej je tou naj­lep­šou ochra­nou pred podvodom.

…ale všet­ko (sta­rost­li­vo) skú­maj­te; dob­ré­ho sa drž­te! Chráň­te sa zla v akej­koľ­vek podo­be! (1. Tesa­lo­ni­ča­nom 5:21–22, SEB)

Ježi­šo­ve zázra­ky a uzdra­ve­nia sú tiež dôle­ži­té a nápo­moc­né pri posu­dzo­va­ní, či je neja­ký zázrak od Boha. Pod­rob­nej­šie o tom v ďal­šej čas­ti toh­to článku.



Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?! (Jánovo evanjelium 5:44, SEB)

...ale ako nás Boh uznal za hodných a zveril nám evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa páčili ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. Lebo ako viete, nikdy sme sa nezaliečali rečami, ani nebolo v nás lakomstvo, ktoré by sme museli skrývať — Boh je svedok. Nehľadali sme slávu ani u ľudí, ani u vás, ani u nikoho, hoci ako Kristovi apoštoli sme mohli dať najavo svoju dôležitosť, ale boli sme medzi vami vľúdni, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. Tak sme vám boli naklonení, že by sme vám najradšej boli dali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše, pretože sme si vás obľúbili. Iste sa, bratia, pamätáte na našu prácu a na našu námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium. Vy i Boh ste svedkami, ako zbožne, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali k vám veriacim. Viete dobre, že sme každého z vás ako otec svoje deti napomínali, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste viedli život dôstojný Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy. (1. Tesaloničanom 2:4–12, SEB)

Veľkým ziskom je však zbožnosť spojená so spokojnosťou. Nič sme si totiž nepriniesli na svet a nič si z neho nemôžeme odniesť. Ak máme pokrm a odev, buďme s tým spokojní. Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do osídel pokušenia a sú pod vplyvom mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do skazy a záhuby. Veď koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho bolestí. (1. Timotejovi 6:6–10, SEB)