Druhý príchod Ježiša — blíži sa koniec sveta?
Môžeme vedieť, kedy sa Ježiš vráti? Prečo je táto otázka dôležitá?
Mnohí, ktorí sa zaoberajú Bibliou, sú toho názoru, že Ježišov príchod je blízko. Myslia si totiž, že v našej dobe pozorujú znamenia konca sveta. Chceli by sme sa preto na nasledujúcich riadkoch venovať niektorým biblickým miestam, ktoré považujeme v tejto súvislosti za dôležité. Chceme ukázať, že kresťanom neprináleží skúmať a predpovedať čas Ježišovho príchodu. Ježiš nás volá, aby sme ho nasledovali a aby sme mu v pokore, poslušnosti a vernosti slúžili. Vieme, že príde. Kedy však príde, nie je našou vecou.
1 Môžeme približne vedieť, kedy sa Ježiš vráti?
Po Ježišovom vzkriesení sa ho učeníci s novou nádejou pýtajú, kedy začne Božie kráľovstvo:
A oni zíduc sa pýtali sa ho a vraveli: Pane, či v tomto čase obnovíš Izraelovi kráľovstvo? A on im povedal: To nie je vašou vecou zvedieť časy alebo jednotlivé doby, ktoré si Otec uložil vo svojej vlastnej moci, ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás, a budete mi svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárii a tak až do poslednej končiny zeme. (Skutky 1,6–8)[1]
Ježiš vo svojej odpovedi poukazuje na poverenie, ktoré majú učeníci naplniť. Zároveň však jasne hovorí, že akékoľvek zaoberanie sa časom jeho príchodu nie je ich vecou. Výrazy: časy a jednotlivé doby (grécky: „chronos“ a „kairos“) zahŕňajú jednak bližšie neurčené časové úseky, jednak konkrétne obdobia. Pokiaľ predpovedanie času alebo dokonca konkrétneho obdobia Ježišovho príchodu nebolo vecou samotných apoštolov, kým sme my, aby sme sa o niečo podobné pokúšali?
O svojom druhom príchode Ježiš hovoril učeníkom už pred ukrižovaním:
Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli ani Syn, iba sám môj Otec. (Matúš 24,36)
Ani sám Ježiš to nevedel! Niektorí však tvrdia, že deň ani hodinu síce nemôžeme vedieť, ale približnú dobu áno. Ježiš však mal na mysli, že v zásade nikto nemôže predpovedať čas jeho príchodu. Potvrdzuje to aj prirovnaním k nečakanému príchodu zlodeja:
Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán. Ale to vedzte, že keby hospodár vedel, v ktorú stráž príde zlodej, bdel by a nedal by podkopať svoj dom. Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka. (Matúš 24,42–44)
Aj apoštoli Peter (2 Petrov 3:10) a Pavol prevzali toto prirovnanie:
Ale o časoch a o dobách nepotrebujete, bratia, aby sa vám písalo. Lebo sami dôkladne viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. Lebo keď budú hovoriť: Pokoj a bezpečnosť, vtedy náhle príde na nich zahynutie ako bolesť na tehotnú ženu, a neujdú. Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň zachvátil ako zlodej. Lebo vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nie sme synmi noci ani tmy. A tak tedy nespime ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi. Lebo tí, ktorí spia, v noci spia, a ktorí sa opíjajú, sú v noci opilí. Ale my súc synmi dňa buďme triezvi oblečúc si pancier viery a lásky a vezmúc za prilbu nádej spasenia… (1 Tesaloničanom 5,1–8)
Deň Pánov príde náhle a nečakane! Kresťanov však tento deň neprekvapí ako zlodej, pretože sú naň pripravení. Nie skrze vypočítané predpovede, ale skrze lásku a vieru. Aj Pavol v uvedenej pasáži z listu Tesaloničanom hovorí o časoch a dobách (grécky: „chronos“ a „kairos“). Používa rovnaké výrazy ako Ježiš v Skutkoch 1:6–8, ktoré citujeme na začiatku. Vyjadrenia zahŕňajú akýkoľvek čas i konkrétne časové obdobia. Nevieme, kedy Pán príde a ani to nemôžeme vedieť!
2 Nájdeme v Biblii znamenie konca sveta?
Keď čítame v Biblii ťažšie pasáže, pomôže sa najprv zamyslieť, ako im mohli rozumieť pôvodní adresáti – veriaci, ku ktorým hovoril Ježiš alebo apoštolovia. Pomôže nám to nerobiť unáhlené závery.
Pre pasáže o príchode Krista a naplnení časov to platí dvojnásobne.
Keď ľudstvo prechádza vojnami, epidémiami a zemetraseniami, mnohí očakávajú Ježišov príchod a koniec sveta. Okrem iného vychádzajú z Ježišových slov v Lukášovi 21,9–11:
A keď počujete o vojnách a o nepokojoch, nestrachujte sa, lebo to sa musí najprv stať, ale nie hneď bude koniec. Vtedy im hovoril: Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, a budú veľké zemetrasenia miestami, a bude bývať hlad a mor, a budú sa ukazovať strašné zjavy a veľké znamenia z neba.
Ježiš tu nehovorí v kontexte konca sveta, ale zničenia chrámu a Jeruzalema Rimanmi v roku 70 n. l. Jeho slová sa naplnili, pretože mu Židia neuverili. Očakávali politického Mesiáša, ktorý by ich vyslobodil spod nadvlády Rimanov. Táto neposlušnosť voči Bohu ich zaslepila natoľko, že sa začali proti Rimanom búriť, čo vyústilo do tzv. Židovskej vojny. Rimania však zvíťazili a Jeruzalem zničili. Niekoľko veršov neskôr je vidieť, že Ježiš hovorí práve o tejto tragickej udalosti:
A keď uvidíte Jeruzalem, že je obkľúčený vojskami, vtedy vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. A vtedy tí, ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy, a ktorí v jeho strede, nech vyjdú, a ktorí na poliach, nech nevchádzajú do neho. Lebo to budú dni pomsty, aby sa naplnilo všetko, čo je napísané. (Lukáš 21,20–22)
Keď sa Ježiš vráti súdiť svet, nebude mať žiaden zmysel „utekať na vrchy“. Ale v roku 70 to malo pre kresťanov záchranný význam. Ježiš nechcel, aby jeho učeníci zahynuli v obkľúčenom meste. Preto ich dopredu varoval, keď predpovedal znamenia, ktoré im pomôžu rozpoznať ten pravý čas, keď majú Jeruzalem opustiť.
Na prvý pohľad sa môže zdať mätúce, že Ježiš túto udalosť nazýva: „svojím príchodom“ alebo „dňom“:
A vtedy uvidia Syna človeka, prichádzajúceho na oblaku s mocou a slávou veľkou. (Lukáš 21,27)
Amen vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve. (Matúš 16,28)
Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka. Toho dňa kto bude na streche a jeho náradie v dome, nech neschádza, aby ho vzal; a ten, kto na poli, podobne, nech sa nevracia späť! (Lukáš 17:30–31)
Aj proroci Starého zákona niekedy vyhlasovali súd nad ľudskou neposlušnosťou podobným spôsobom:
Hľa, Pán Hospodin príde ako mocný, a jeho rameno mu bude panovať! Hľa, jeho mzda ide s ním a jeho dielo pred ním. (Izaiáš 40,10)
Trúbte na trúbu na Sione a kričte na vrchu mojej svätosti! Nech sa trasú všetci obyvatelia zeme! Lebo prichádza deň Hospodinov, lebo je blízko, deň tmy a mrákavy, deň oblaku a hustého mraku… (Joel 2,1–2)
Takto hovorí Pán Hospodin: Zlo, jedno zlo, hľa, prichádza. Koniec prichádza, prichádza koniec; zobudil sa proti tebe; hľa, prichádza to. Prichádza na teba tvoj osud, obyvateľu zeme; prichádza čas, už je blízko deň, totiž deň hrmotu a nie radostného výskotu po vrchoch. (Ezechiel 7,5–7)
Koniec, ktorý predpovedal Ezechiel, sa týkal zničenia Jeruzalema a jeho prvého chrámu. Prorokove slová sa naplnili o niekoľko rokov neskôr. Mesto a chrám zničili Babylončania (Nabuchodonozor) v roku 586 pred n. l.
Aj Ježiš nazýva zničenie Jeruzalema a chrámu koncom a svojím príchodom – príchodom, pri ktorom bude súdiť izraelský ľud. Podobne hovoril aj na iných miestach:
A keď vás budú prenasledovať v tomto meste, utečte do iného; lebo amen vám hovorím, že nedokončíte miest Izraelových, dokiaľ nepríde Syn človeka. (Matúš 10,23)
Ježišov príchod k súdu nad Jeruzalemom je predzvesťou jeho posledného súdu nad svetom, o ktorého čase nikto nevie. Tieto dva súdy sú od seba časovo vzdialené, ale obsahovo blízke. Preto Ježiš niekedy hovorí o jednom a hneď zas o druhom. Tak to môžeme vidieť i v nasledujúcej pasáži v Matúšovi 16:
… vo verši 27 hovorí o poslednom súde:
Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca, so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.
… a hneď v nasledujúcom verši o zničení Jeruzalema v roku 70:
Amen vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia Syna človeka prichádzať v jeho kráľovstve. (Matúš 16,28)
Jeho príchod k súdu nad Izraelom potvrdzuje, že raz príde súdiť celý svet.
Napriek tomu, že tieto dva súdy sú obsahovo blízke, v jednom sa veľmi líšia. Zničeniu Jeruzalema predchádzali znamenia, Ježiš však kresťanom nedal žiadne znamenia príchodu posledného súdu. Kresťania ich nepotrebujú, pretože každý deň žijú v pripravenosti na Ježišov druhý príchod.
3 Naplnenie časov, koniec dní, posledné dni, posledná hodina – o čom to všetko je?
Počas svojho pôsobenia Ježiš hlásal, že sa naplnil čas. Zároveň svojich poslucháčov volal k obráteniu:
A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Ježiš do Galilee kážuc evanjelium kráľovstva Božieho a hovoril: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte v evanjelium! (Marek 1,14–15)
Čas sa naplnil nie v zmysle, že by sa blížil koniec sveta. Naplnil sa, pretože ľudia sa v Ježišovi stretli s Božou milosťou, o ktorej hovorili dávni proroci.
Nový zákon poukazuje na to, že posledné dni sa začali príchodom Ježiša:
Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Bôh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi… (Hebrejom 1,1n)
…doba prvých kresťanov je nazvaná poslednými dňami. Biblia nám teda hovorí, že už prvým storočím (nie až dvadsiatym prvým) začal posledný čas. Príchodom Ježiša vyvrcholilo Božie zjavenie. Ježišova dokonalá oddanosť a poslušnosť ukazuje cestu k Otcovi výraznejšie, než to dokázali proroci, pretože v ňom sa plne zviditeľnila Božia podstata. Po jeho živote, umučení a zmŕtvychvstaní bude pre spásu ďalšou dôležitou udalosťou jedine jeho druhý príchod. Preto je celé obdobie kresťanstva dobou poslednou. Ani výraz za týchto posledných dní nehovorí nič o tom, ako dlho bude táto doba trvať.
Pavol písal Timoteovi o posledných dňoch:
Ale to vedz, že v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy. Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, chlúbiví, pyšní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni, bez lásky, nezmierliví, pomluvační, nezdržanliví, divokí, nemilujúci dobrého, zradní, náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha, ktorí majú tvárnosť pobožnosti, ktorí však jej moc zapreli. A tých sa stráň. (2 Timoteovi 3,1–5)
Žiaľ, vo všetkých dobách žijú ľudia, ktorí milujú seba, peniaze, sú chlúbiví… ako to vykresľuje aj príbeh o potope. Pavol tu nehovorí o dobe, ktorá by mala nastať až v ďalekej budúcnosti (nemalo by veľký zmysel informovať Timotea o skazenosti ľudí v 21. storočí). Skôr mu chce postaviť pred oči duchovnú realitu: po celú dobu kresťanstva sa mnohí budú cítiť blízko Bohu, tváriť sa zbožne, ale svojim jednaním to budú popierať. Aj záver pasáže vyjadruje, že Pavol s Timoteom už žili v posledných časoch, keď mu radí sa takých ľudí strániť.
Trochu neskôr v liste píše o dobe, keď ľudia odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam t. j. k nebiblickým učeniam (2 Timoteovi 4,1–5). Táto situácia však nenastane až pred koncom sveta. Začala už v dobe Pavla, ako vidíme v 1 Timoteovi 4,1–11; 6,20–21; či Skutkoch 20,29–35.
Prekrúcanie kresťanského učenia stojí tiež na pozadí slov apoštola Jána v kontexte príchodu antikrista:
Deti, je posledná hodina, a ako ste počuli, že príde antikrist, i teraz už povstali mnohí antikristovia, odkiaľ známe, že je posledná hodina. (1 Jánov 2,18)
Ján nechcel čitateľov listu naladiť na Ježišov blízky príchod. V celom jeho liste pre to nenájdeme opodstatnenie. Už v čase novozákonnej cirkvi sa vynorili prvé falošné učenia, a tak sa potvrdili Ježišove slová:
Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. Lepšie mu je, ak leží oslí žarnov okolo jeho hrdla, a je vrhnutý do mora, než aby pohoršil jedného z týchto maličkých. (Lukáš 17,1nn)
Falošné ľudské náuky boli už pred Ježišom. Jasnosť a priamosť Ježišových slov však viedli ich autorov k ešte väčšej záludnosti. Apoštol Ján hovorí, že klamstvo falošných učiteľov odhaľuje nielen obsah ich učenia, ale aj chýbajúca bratská láska. To platí dodnes. Aj keď existuje veľa falošných učení, pre človeka otvoreného pravde je možné posúdiť, či konkrétne spoločenstvo nasleduje Ježiša, alebo nie.
4 Ako hovoril Ježiš o svojom druhom príchode?
Ježiš zdôrazňoval úprimnosť a bdelosť. V textoch, ktoré nájdeme v evanjeliách ohľadne jeho druhého príchodu nejde o rozpoznateľné znamenia, ale o život vo vernosti a pravdivosti.
Nech sú vaše bedrá opásané a sviece horiace! A vy podobní ľuďom, očakávajúcim svojho pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu, keď príde a zaklope, hneď otvorili. Blahoslavení to sluhovia, ktorých, keď príde pán, nájde bdieť! Amen vám hovorím, že sa opáše a usadí ich za stôl a príduc bude ich obsluhovať. A keby prišiel za druhej stráže a za tretej stráže keby prišiel a našiel tak, blahoslavení sú tí sluhovia! (Lukáš 12,35–38)
Len úprimná láska k nášmu Pánovi nás môže ochrániť od formálneho kresťanstva. Ježiš neskôr pokračuje podobenstvami o zlodejovi v noci a o vernom a nevernom služobníkovi:
Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď príde jeho pán, nájde tak robiť! Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Ale keby povedal ten sluha vo svojom srdci: Môj pán odkladá s príchodom! A začal by sluhov biť aj slúžky a jesť a piť a opíjať sa — príde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná, a rozpoltí ho a jeho diel položí s nevernými. (Lukáš 12,43–46)
Ježiš nám kladie na srdce, že záleží na službe v poslušnosti s nerozdeleným srdcom, nenechať sa rozptýliť niečím iným, a už vôbec nie vlastnými žiadosťami. Navyše musíme pamätať na to, že deň jeho príchodu zažijeme najneskôr v momente smrti. Neverný služobník nie je varovaním len pre poslednú ľudskú generáciu. V každej dobe máme byť vytrvalí v službe Pánovi. Vzdor voči Bohu vedie k zatvrdeniu. Nesmieme byť s naším hriechom „zhovievaví“ a myslieť si, že sa určite budeme môcť neskôr obrátiť — nie je to v našich rukách. Preto Ježiš svoju cirkev varuje:
Bdej a upevňuj i všetko ostatné, čo ide zomrieť. Lebo som nenašiel tvojich skutkov úplných pred svojím Bohom. Pamätaj teda, ako si prijal a počul a ostríhaj a učiň pokánie. Keď tedy nebudeš bdieť, prídem na teba ako zlodej, a nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba. (Zjavenie 3,2–3)
Ježiš aj tu používa výstižný obraz zlodeja, aby varoval sebavedomých veriacich v cirkvi v Sardách pred odpadnutím. Nemôžeme vzdorovať mnohým varovaniam, a potom dosiahnuť účasť na Ježišovej večnej radosti.
Povzbudenie k vernosti i v časoch ťažkého prenasledovania je hlavnou témou knihy Zjavenia. Žiaľ, táto kniha sa po mnohé stáročia stala živnou pôdou pre špekulácie o čase druhého Ježišovho príchodu. Nie náhodou mnohí premietajú do bohatých obrazov knihy Zjavenia rôzne dejinné udalosti. Predpovedať budúcnosť a dobu Ježišovho príchodu je pre človeka vzrušujúce. Kristus nám nedal knihu Zjavenie ako zdroj špekulácií a výpočtov. Má byť pomocou, aby sme sa nenechali zviesť svetom.
Preto, že si ostríhal slovo mojej trpezlivosti, i ja budem teba ostríhať a vytrhnem ťa z hodiny pokušenia, ktorá príde na celý svet skúsiť tých, ktorí bývajú na zemi. Hľa, prídem rýchle. Drž to, čo máš, aby nikto nevzal tvojej koruny! Toho, kto víťazí, učiním stĺpom v chráme svojho Boha, a von nevyjde viacej nikdy, a napíšem na neho meno mesta svojho Boha, toho nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z neba od môjho Boha, i svoje nové meno. Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí zborom! (Zjavenie 3,10–13)
Ježiš chváli cirkev vo Filadelfii a sľubuje jej ochranu v časoch pokušenia.
V Novom zákone nájdeme ďalšie pasáže, ktorými nás Ježiš a apoštolovia povzbudzujú, aby sme sa pridŕžali čistého učenia a žili podľa neho. Dúfame, že napriek svojej stručnosti ostatočnosti náš článok pomôže objasniť zmysel výrokov o poslednom čase. Budeme radi, keď sa nám ozvete, či už kvôli tejto alebo iným otázkam kresťanskej viery.