Čis­to­ta vo vzťa­hoch, poci­toch a myšlienkach

V tom­to člán­ku sa chce­me zamys­lieť nad našou zod­po­ved­nos­ťou za správ­ne sprá­va­nie v oblas­ti sexu­ali­ty. Tiež by sme ním chce­li povzbu­diť mla­dých ľudí, kto­rí ešte majú zmy­sel pre hod­no­tu sexu­ál­nej čis­to­ty a odmie­ta­jú naras­ta­jú­ci tlak zo stra­ny svo­jich vrs­tov­ní­kov, či nespráv­ne vyz­dvi­ho­va­nie sexu­ali­ty v médiách.

Malé dievčatko a malý chlapček držiaci kvet.

Sexu­ali­ta sa týka kaž­dé­ho z nás. Napriek tomu si málo­kto uve­do­mu­je, aké roz­ho­du­jú­ce je prá­ve v tej­to oblas­ti vykro­čiť správ­nym sme­rom. Veľ­mi úzko s tým súvi­sí vývoj náš­ho sve­do­mia, celej osob­nos­ti a úcti­vé­ho sprá­va­nia voči ostat­ným, obzvlášť voči opač­né­mu pohlaviu.

Spo­loč­nosť, v kto­rej žije­me, je veľ­mi vzdia­le­ná od Božie­ho štan­dar­du. Ria­di sa hes­lom: „Uží­vaj si život, kým si mla­dý! Buď šťast­ný!“. A tak tu máme média, kto­ré pro­pa­gu­jú sexu­ali­tu bez zábran. Por­no­gra­fia, kto­rá úpl­ne opo­vr­hu­je ľud­skou dôs­toj­nos­ťou je dostup­ná na jeden klik a mno­hí v skry­tos­ti prak­ti­zu­jú sebau­ká­ja­nie. Ľudia ani netu­šia, aké devas­tu­jú­ce dôsled­ky to má na ich osob­nosť. Pre­sved­če­nie, že je správ­ne počkať s intím­nym živo­tom, až kým par­tne­ri verej­ne nevs­tú­pia do man­žels­tva, sa pokla­dá za mali­cher­né a zasta­ra­lé. Tak­tiež čis­to­ta v man­žels­tve je len veľ­mi zried­ka­vo pred­me­tom dis­ku­sií. A tak stú­pa roz­vo­do­vosť a nad­vä­zo­va­nie ďal­ších par­tners­tiev po roz­vo­de. Vyzý­va­vá móda diev­čat a žien, kto­rá zvá­dza k nečis­tým pohľa­dom a myš­lien­kam, má na tom všet­kom tiež svoj podiel. Viac-ale­bo-menej tie­to svet­ské vply­vy pre­nik­li do mno­hých kres­ťan­ských denominácií.

Ako sa zacho­vať čis­tý­mi v oblas­ti náš­ho cíte­nia, zmýš­ľa­nia, v štý­le roz­prá­va­nia a cel­ko­vo v spô­so­be náš­ho správania?

1 Svä­té pís­mo nás nabá­da k čistote

Bib­lia nás pria­mo povzbu­dzu­je a napo­mí­na k tomu, aby sme v oblas­ti sexu­ali­ty boli a osta­li čis­tí. Božie slo­vo sta­no­vu­je obi­dvom pohla­viam sprá­vať sa voči sebe navzá­jom na vyso­kej morál­nej úrov­ni, kto­rá odzr­kad­ľu­je Božiu bytosť a vôľu. V tom­to bode je vo veľ­kom kon­tras­te s ostat­ný­mi nábo­žen­stva­mi a svetonázormi.

Niž­šie citu­je­me nie­kto­ré pasá­že z lis­tov Nové­ho Záko­na, kto­ré sa dotý­ka­jú našej témy:

Napo­dob­ňuj­te Boha ako milo­va­né deti a žite v lás­ke tak, ako aj Kris­tus milu­je nás a vydal seba samé­ho Bohu za nás ako dar a obe­tu ľúbez­nej vône! Smils­tvo a aká­koľ­vek nečis­to­ta ale­bo lakom­stvo nech sa ani len nespo­me­nú medzi vami, ako sa pat­rí na svä­tých, ani mrz­kosť ani hlú­pe reči a neprís­toj­né žar­ty, lebo to sa neslu­ší; rad­šej vzdá­vaj­te vďa­ky. Lebo uve­dom­te si a pochop­te, že ani jeden smil­ník ani nečis­tý ani cham­ti­vec, čo je mod­los­lu­žob­ník, nemá dedič­stvo v Kris­to­vom a Božom krá­ľov­stve. (list Efe­za­nom 5:1–5)

Man­žels­tvo nech majú všet­ci v úcte a man­žel­ské lôž­ko nepo­škvr­ne­né, lebo smil­ní­kov a cudzo­lož­ní­kov bude súdiť Boh. (list Heb­re­jom 13:4)

Nevie­te, že nespra­vod­li­ví nebu­dú dedič­mi Božie­ho krá­ľov­stva? Nemýľ­te sa: ani smil­ní­ci, ani mod­los­lu­žob­ní­ci, ani cudzo­lož­ní­ci, ani chlip­ní­ci, ani súlož­ní­ci mužov, ani zlo­de­ji, ani cham­tiv­ci, ani opil­ci, ani utŕha­či, ani lupi­či nebu­dú dedič­mi Božie­ho krá­ľov­stva. A nie­kto­rí ste toto boli. Ale obmy­li ste sa, boli ste posvä­te­ní, boli ste ospra­vedl­ne­ní v mene Pána Ježi­ša Kris­ta a v Duchu náš­ho Boha. (1. list Korin­ťa­nom 6: 9–11)

Umŕt­vuj­te teda svo­je pozem­ské údy: smils­tvo, nečis­to­tu, vášeň, zlú žia­dos­ti­vosť a lakom­stvo, čo je mod­los­luž­ba! Pre také­to veci pri­chá­dza Boží hnev na odboj­ných synov. Kedy­si ste aj vy boli takí, keď ste v nich žili. (list Kolo­sa­nom 3:5–6)

Z cito­va­ných ver­šov môže­me vidieť, že smils­tvo a nečis­to­ta sú čas­to spo­me­nu­té spo­lu s cham­ti­vos­ťou. Je to tak aj v nasle­dov­nej pasáži):

Pre­to hovo­rím a dosved­ču­jem v Páno­vi: Už neži­te, ako žijú poha­nia, v már­nos­ti svoj­ho zmýš­ľa­nia, so zatem­ne­ným roz­umom, odcu­dze­ní Božie­mu živo­tu pre neve­do­mosť, kto­rá sa ich zmoc­ni­la, a pre zasle­pe­nosť ich srd­ca. Oni otu­pe­li a odda­li sa necud­nos­ti a nená­syt­ne žia­dos­ti­vo pácha­jú kaž­dú nečis­to­tu. Vy ste sa tak o Kris­to­vi neuči­li… (list Efe­za­nom 4:17–20)

Bib­lia odha­ľu­je ego­is­tic­ký a cham­ti­vý cha­rak­ter toh­to hrie­chu, kto­rý ničí schop­nosť milo­vať. Objas­ňu­je, v akom závaž­nom roz­po­re je s lás­kou, kto­rá je nezišt­ná v svo­jej prirodzenosti.

2 Lás­ka

Lás­ka a sexu­ali­ta nie sú iden­tic­ké. Sexu­ali­ta je len fyzic­kou súčas­ťou vzťa­hu medzi mužom a ženou a má byť jed­ným z vyjad­re­ní ich vzá­jom­nej lás­ky. Sexu­ali­ta môže „fun­go­vať“ aj bez lás­ky, ale to nikdy nebo­lo Božím záme­rom. Sku­toč­nosť, že ľudia čas­to zamie­ňa­jú lás­ku so sexu­ál­nym uspo­ko­je­ním, je smut­ným uka­zo­va­te­ľom stra­ty vyš­ších morál­nych hodnôt.

Nasle­du­jú­ce ver­še od apoš­to­la Pav­la nám pomô­žu poro­zu­mieť, čo by lás­ku malo charakterizovať:

Lás­ka je trpez­li­vá, lás­ka je dob­ro­ti­vá; nezá­vi­dí, nevy­pí­na sa, nevys­ta­tu­je sa, nie je neha­neb­ná, nie je sebec­ká, neroz­ču­ľu­je sa, nemys­lí na zlé, nete­ší sa z neprá­vos­ti, ale radu­je sa z prav­dy. Všet­ko zná­ša, všet­ko verí, všet­ko dúfa, všet­ko vydr­ží. Lás­ka nikdy neza­nik­ne. (1. list Korin­ťa­nom 13:4–8a)

Lás­ka hľa­dá pre dru­hé­ho to naj­lep­šie, aj za cenu ťaž­kos­tí. Lás­ka nie je ego­is­tic­ká, neži­je v oča­ká­va­ní napl­ne­nia vlast­ných túžob a ide­álov. Chce zacho­vať všet­ko, čo je v dru­hom člo­ve­ku hod­né lás­ky a úcty. Pre­to je voči sebec­kos­ti a már­ni­vos­ti dru­hých, ale pre­dov­šet­kým voči svo­jej vlast­nej, nekom­pro­mis­ne prí­sna. Lás­ka nech­ce dru­hých vlast­niť. Naopak, rešpek­tu­je ich slo­bo­du a zod­po­ved­nosť pred Bohom, ich Stvo­ri­te­ľom. Lás­ka je nezišt­ná, a pre­to sa nepre­me­ní na zatr­pk­nu­tosť, keď je opo­vr­hnu­tá ale­bo nie je opätovaná.

3 Ľudia si čas­to ple­tú lás­ku so zaľúbením

Zaľú­be­nosť je emo­ci­onál­na výš­ka, z kto­rej sa dá ľah­ko spad­núť hlbo­ko dole. Táto „stra­ta rov­no­vá­hy“ nasta­ne vte­dy, keď sa dva­ja ľudia navzá­jom dáva­jú do cen­tra pozor­nos­ti. Tým obsa­dia mies­to, kto­ré pat­rí výhrad­ne Bohu. Mno­hí, či už vedo­me ale­bo neve­do­me, hľa­da­jú svo­ju hod­no­tu v tom, ako žia­du­ci sú pre opač­né pohla­vie. Keď taký vzťah stros­ko­tá, čas­to nasle­du­je veľ­ké skla­ma­nie. Keď je jeden z par­tne­rov kon­fron­to­va­ný so sku­toč­nos­ťou, že pre dru­hé­ho nie je až taký dôle­ži­tý, ako si mys­lel, môže ho to v zúfals­tve viesť až k spo­chyb­ne­niu zmys­lu života.

Mla­dým ľuďom čas­to chý­ba vyzre­tosť posú­diť a vyspo­ria­dať sa so sil­nou poci­to­vou prí­ťaž­li­vos­ťou, kto­rá je so zaľú­be­ním spo­je­ná. Ľah­ko sa zaple­tú do sexu­ál­ne­ho vzťa­hu. Skôr, než sa u nich stih­ne roz­vi­núť zmy­sel pre hod­no­tu sexu­ali­ty ako nie­čo­ho, čo súvi­sí s nese­ním veľ­kej zod­po­ved­nos­ti, úpl­ne pre také­to uve­do­me­nie zni­čia zákla­dy. Zne­uži­tie sexu­ali­ty na uspo­ko­je­nie svo­jich váš­ní pod­po­ru­je nená­syt­ný ape­tít ega a vedie do kata­stro­fál­nej závis­los­ti na sexu­ál­nej akti­vi­te. Nako­niec to nemá so vzťa­hom veľa spo­loč­né­ho, pre­to­že vzťah je o zame­ra­ní sa na potre­by par­tne­ra a hľa­da­nie toho, čo je pre neho naj­lep­šie a naozaj mu poslú­ži. Samo­ľú­bosť ničí schop­nosť milo­vať a vážiť si dru­hých, schop­nosť pri­stu­po­vať k dru­hé­mu ako k par­tne­ro­vi, a nie ako k objek­tu svo­jich vlast­ných túžob. Prí­liš sko­ré vyhľa­dá­va­nie sexu­ál­ne­ho vzru­še­nia je pod­po­ro­va­né média­mi, kto­ré tému sexu­ali­ty pre­zen­tu­jú bez zábran a akej­koľ­vek han­by. Nečis­té, zvod­né a dvoj­zmy­sel­né naráž­ky v obráz­koch, tex­toch a reklam­ných slo­ga­noch, žiaľ, v našej spo­loč­nos­ti náj­de­me všade.

Nespráv­nym zákla­dom pre ten­to druh vzťa­hu je naj­čas­tej­šie von­kaj­ší vzhľad, kto­rý je „milo­va­ný“ kvô­li svoj­mu telu ale­bo pek­nej tvá­ri a podob­ne, bez sku­toč­né­ho záuj­mu spoz­nať jeho vnú­tor­ný cha­rak­ter. Medzi mla­dý­mi aj star­ší­mi ľuď­mi je dôraz kla­de­ný skôr na „vylep­šo­va­nie“ zovňajš­ku, než na budo­va­nie vnú­tor­nej krá­sy cha­rak­te­ru a duše, kto­ré­ho cie­ľom (medzi iný­mi) je ovlá­dať svo­je túž­by a nie naopak, byť nimi ovlá­da­ný. V tom­to kon­tex­te musí­me spo­me­núť trú­fa­losť módy a oblie­ka­nia, kto­rých cie­ľom je pre­zen­to­vať telo ako nie­čo obzvlášť „žia­du­ce“, a tým pokú­šať opač­né pohla­vie. Ľudia, kto­rí sú závis­lí na „úspe­chu“ svoj­ho zovňajš­ku, záro­veň odkrý­va­jú svo­ju vnú­tor­nú chu­do­bu a prázdnotu.

Spô­sob, akým Boh chce, aby boli ženy krás­ne, je opí­sa­ný aj v tej­to pasá­ži Nové­ho Zákona:

Podob­ne ženy, nech sa pod­ria­ďu­jú svo­jim mužom, aby aj tých, čo neve­ria slo­vu, bez slo­va zís­kal život ich žien, keď uvi­dia váš čis­tý život v báz­ni. Vaša ozdo­ba nech nie je von­kaj­šia: zaple­te­né vla­sy, nave­ša­né zla­to, pre­ob­lie­ka­nie šiat, ale člo­vek skry­tý v srd­ci a čo je nepo­ru­ši­teľ­né: tichý a pokoj­ný duch; to je vzác­ne pred Bohom. (1. list Pet­ra 3:1–4)

Aj vzťa­hy, v kto­rých sú si man­žel­skí par­tne­ri ver­ní až do kon­ca živo­ta, sa raz skon­čia. Naj­ne­skôr v momen­te, keď jeden z par­tne­rov zomrie, nastá­va kon­fron­tá­cia so sku­toč­nos­ťou, že šťas­tie v živo­te nemô­že­me zakla­dať na ľuďoch, kto­rých skôr či neskôr stra­tí­me. Len keď prij­me­me Božiu lás­ku, bude­me schop­ní unik­núť zúfals­tvu, kto­ré pri­chá­dza po stra­te milo­va­nej oso­by. Bez­pe­čie v Bohu nás ochrá­ni pred budo­va­ním par­tner­stva zalo­že­né­ho na poci­toch, kto­ré sa rých­lo môžu zme­niť. Samoz­rej­me, poci­ty tiež do vzťa­hu pat­ria, ale celo­ži­vot­ná ver­nosť poža­du­je triez­vu, nese­bec­kú lás­ku, pri­pra­ve­nú dať bokom vlast­né túž­by, pred­sta­vy a poci­ty a hľa­dať Božiu vôľu spo­loč­ne aj pre seba navzájom.

4 Sexu­ali­ta

Boh dal ľud­stvu sexu­ali­tu ako súčasť nezišt­nej a obe­ta­vej lás­ky medzi mužom a ženou, kto­rá spro­stred­kú­va dar živo­ta svo­jim potom­kom. Ľud­skej dôs­toj­nos­ti nále­ží, aby sa člo­vek zacho­val čis­tý pre ten­to veľ­ký čin dôve­ry pohlav­né­ho zjed­no­te­nia v man­žel­skom vzťa­hu, v kto­rom kaž­dý pat­rí svoj­mu jedi­né­mu par­tne­ro­vi a niko­mu iné­mu. Ten­to vzťah sa musí zro­diť z túž­by po celo­ži­vot­nej ver­nos­ti, sta­rost­li­vos­ti a zod­po­ved­nos­ti. Tie­to vyš­šie hod­no­ty dáva­jú sexu­ali­te pra­vú cenu, kto­rú pre ňu určil Boh. Rea­li­tou je, že v mno­hých vzťa­hoch chý­ba, čo je vidi­teľ­né obzvlášť v náras­te počtu roz­vo­do­vos­ti a obrov­ských čís­lach osa­me­lých rodičov.

5 Par­tner­stvo bez záväzku?

Dnes je medzi mla­dý­mi ľuď­mi čoraz viac nor­mál­ne začať par­tner­stvo bez verej­né­ho uzav­re­tia man­žels­tva. V sku­toč­nos­ti tým spo­chyb­ňu­jú bez­pod­mie­neč­nú ver­nosť a zod­po­ved­nosť za seba navzá­jom. Vo vzťa­hu, v kto­rom chcú dva­ja ľudia najprv „vyskú­šať jeden dru­hé­ho“, nemô­žu budo­vať hlbo­kú dôve­ru, pre­to­že ten­to postoj pre­zrá­dza, že oča­ká­va­jú napl­ne­nie svo­jich vlast­ných žia­dos­tí, namies­to túž­by slú­žiť a dávať. Vzťah trpí pod hroz­bou, že ak to „nebu­de fun­go­vať“, tak sa rozpadne.

Ľudia chcú napl­niť svo­je túž­by, ale nech­cú niesť zod­po­ved­nosť. Chcú byť „dospe­lý­mi“, ale nech­cú niesť násled­ky svo­jich skut­kov. Chcú sexu­ál­ne zážit­ky, ale nech­cú odo­vzdať zázrak živo­ta. A tu sa zne­uži­tie sexu­ali­ty stá­va živo­tu nebez­peč­ným! Keď žena ote­hot­nie, mno­hí siah­nu po smr­tia­com „rie­še­ní“, k potra­tu. Žiaľ, ani šta­tis­ti­ky o veľ­kom počte zabi­tých nena­ro­de­ných detí tak­mer niko­ho neve­dú k pocho­pe­niu, aká nalie­ha­vá je potre­ba zásad­nej zme­ny posto­ja k sexualite.

„Tab­let­ka“ sa zdá byť neškod­ným rie­še­ním a jej uží­va­nie mla­dý­mi žena­mi je veľ­mi čas­té. Mno­hé ženy nie sú infor­mo­va­né o závaž­ných zdra­vot­ných násled­koch jej pou­ží­va­nia. Ešte závaž­nej­ším fak­tom je, že „tab­let­ka“ môže spô­so­biť potrat. Cie­ľom „tab­let­ky“ totiž nie je len zabrá­niť ote­hot­ne­niu, ale v prí­pa­de, že dôj­de k oplod­ne­niu, napá­da oplod­ne­né vajíč­ko, člo­ve­ka, kto­rý prá­ve začal svo­ju exis­ten­ciu po tom, čo našiel domov v mater­ni­ci. Násled­kom čoho umiera!

Úcta k poriad­ku Božie­ho stvo­re­nia, rešpek­to­va­nie člo­ve­čen­stva a živo­ta nás núti zaobe­rať sa otáz­kou sexu­ali­ty s maxi­mál­nou zod­po­ved­nos­ťou. Len také par­tner­stvo slú­ži svoj­mu úče­lu, kto­rým má byť spro­stred­ko­va­nie zázra­ku živo­ta. Aby sme boli schop­ní niesť zod­po­ved­nosť za rodi­nu, musí­me sa najprv pri­pra­viť. Okrem iných rysov môže­me vyspe­losť člo­ve­ka roz­poz­nať pod­ľa toho, či je schop­ný ovlá­dať svo­je sexu­ál­ne túž­by. Z toho dôvo­du je pre kaž­dé­ho dospie­va­jú­ce­ho člo­ve­ka veľ­mi dôle­ži­té sta­vať sa k nim nekom­pro­mis­ne. Pomô­že to nasme­ro­vať túž­by na správ­ne mies­to, kto­ré im nále­ží len v man­žel­skom zväzku.

6 Hod­no­ta čis­té­ho srdca

Keď ako kres­ťa­nia hovo­rí­me o čis­to­te, nemys­lí­me tým len na prob­le­ma­ti­ku sexu­ál­nej čis­to­ty. Naša sna­ha o čis­to­tu sa dotý­ka kaž­dé­ho aspek­tu našej bytos­ti a toho, kým sme: naše myš­lien­ky a poci­ty, posto­je a motí­vy, vzťa­hy, sprá­va­nie, slo­vá aj skut­ky. Ježiš nazý­va ľudí, kto­rí majú čis­té srd­ce „bla­ho­sla­ve­ný­mi“, pre­to­že len s čis­tým srd­com môže­me vytr­vať vo vzťa­hu s Bohom, kto­rý je sám úpl­ným svetlom.

A toto je zvesť, kto­rú sme od neho poču­li a vám zves­tu­je­me: Boh je svet­lo a niet v ňom nija­kej tmy. (1. list Jánov 1:5)

Bla­ho­sla­ve­ní čis­té­ho srd­ca, lebo oni uvi­dia Boha. (Matúš 5:8)

Aj veria­ci v dobe Sta­ré­ho Záko­na si to uvedomovali:

Kto smie vystú­piť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mies­te posvät­nom? Ten, čo má ruky nevin­né a srd­ce čis­té, čo ned­ví­ha svo­ju dušu k már­nos­ti a nepri­sa­há faloš­ne. (Žalm 24:3–4)

Pre židov bolo srd­ce cen­trom všet­kých myš­lie­nok a roz­hod­nu­tí. Naše vnú­tor­né bytie, kto­ré je nevi­di­teľ­né von­kaj­šie­mu sve­tu, má byť úpl­ne svet­lé, kriš­tá­ľo­vo jas­né a čis­té, pre­to­že Boh vidí naše srdce.

Čis­té srd­ce je pria­me, slo­bod­né od sebec­kých motí­vov v poza­dí. Chce slú­žiť v jed­no­du­chos­ti a poko­re, a vyhý­ba sa všet­ké­mu, čo je nečest­né. Usi­lu­je o čis­té sve­do­mie a nedá sa zvá­biť svet­ský­mi lákad­la­mi. Odpo­či­nok nachá­dza v Bohu a vo vedo­mí, že On napl­ní kaž­dú potrebu.

Lás­ka, ku kto­rej nás chce Boh pri­viesť, by mala byť cha­rak­te­ri­zo­va­ná aj tým­to spôsobom:

Cie­ľom pri­ká­za­nia je lás­ka vychá­dza­jú­ca z čis­té­ho srd­ca, dob­ré­ho sve­do­mia a úprim­nej vie­ry. (1.list Timo­te­jo­vi 1:5)

Posluš­nos­ťou prav­de ste si očis­ti­li duše, aby ste mali brat­skú lás­ku bez pokry­tec­tva. Pre­to sa zo srd­ca navzá­jom vrúc­ne miluj­te! (1. list Pet­ra 1:22)

Doko­na­lým mode­lom tej­to lás­ky je Ježiš. Pri­šiel k nám, ľuďom, v prav­di­vos­ti a čest­nos­ti. S rov­na­kou jas­nos­ťou, s akou odha­ľo­val pokry­tec­tvo nábo­žen­ských ľudí, volal hrieš­ni­kov ku poká­niu. Ují­mal sa stra­te­ných, zves­to­val úte­chu a odpus­te­nie tým, kto­rí mali ozaj­st­nú ľútosť nad svo­ji­mi hriech­mi. Na Božiu milosť upria­mil nádej tých, kto­rí boli pokor­ní, ale zma­ril faloš­né náde­je tých, kto­rí boli samo­spra­vod­li­ví. Pri­pra­ve­nos­ťou zomrieť nespra­vod­li­vou smr­ťou vydal Ježiš sve­dec­tvo o prav­di­vos­ti svo­jich slov a nezišt­nos­ti svo­jej lás­ky. Boh ho pre­to vzkrie­sil z mŕt­vych. Túto radost­nú sprá­vu zves­to­va­li Ježi­šo­vi uče­ní­ci, kto­rí boli oči­tý­mi sved­ka­mi jeho vzkriesenia.

Na pev­nom zákla­de toh­to sve­dec­tva vznik­la cir­kev, spo­lo­čen­stvo tých, kto­rí prav­di­vo hľa­da­jú Boha a chcú žiť čis­tý život.

Nie­kto­rí z nás boli hlbo­ko v hrie­choch, kto­ré sme spo­me­nu­li vyš­šie. Boli sme zotro­če­ní nečis­tý­mi túž­ba­mi, ale skr­ze obrá­te­nie sa k Ježi­šo­vi, sme našli silu ich odmie­tať a zaži­li sme sku­toč­nú zme­nu. Náš život dostal zmy­sel skr­ze lás­ku, kto­rú sme pri­ja­li od Boha. Vie­me a zakú­ša­me, že Boh chce pre nás to naj­lep­šie a že je s nami stá­le, aby nám pomo­hol v našich poku­še­niach a zápa­soch. Dal nám trva­lú hod­no­tu, a pre­to už nech­ce­me byť pre dru­hých žia­du­ci­mi, aby sme sa uis­ti­li o vlast­nej hod­no­te. Zakú­ša­me slo­bo­du od sebec­kos­ti, tak­že môže­me slú­žiť dru­hým a sku­toč­ne ich milo­vať v úpl­nej čis­to­te. Na našej spo­loč­nej ces­te nám Boh dáva silu sa navzá­jom povzbu­dzo­vať v záväz­ku žiť život, kto­rý sa Mu páči.

Radi by sme Ťa pozva­li spoz­nať ten­to život s Bohom.

V tom­to prís­pev­ku sa nám poda­ri­lo len struč­ne pri­blí­žiť naše pre­sved­če­nie o chá­pa­ní čis­to­ty. Ak máš záu­jem tomu viac poro­zu­mieť, radi prij­me­me Tvo­je otáz­ky a myšlienky.

Bib­lic­ké pasá­že cito­va­né v tom­to člán­ku sú pre­vza­té z: Svä­té Pís­mo sta­ré­ho i nové­ho záko­na. 1. vyd. Rím: Slo­ven­ský ústav svä­té­ho Cyri­la a Meto­da, ©1995