krestania.sk

Minulú sobotu si niektorí ľudia z nášho zboru spolu s našimi priateľmi urobili výlet do Smoleníc a na Červený Kameň. Bol to vynikajúci deň prežitý v družnej atmosfére, dobrých rozhovoroch, pri hre… Ale viac už povedia fotky:

Ak ste náhodou zazreli v meste jeden z nasledujúci dvoch plagátov a pýtate sa o čom táto pripravovaná akcia má byť, tak tu je niekoľko informácii:

Naši traja dobrí priatelia Larry Keele, Marvin Trice a Jordan Arnold z Houstonu (Texas) sem prišli, aby diskutovali o niektorých zaujímavých témach. Pozývajú vás na rozhovory o priateľstve, manželstve, komunikácii a mnohom podobnom.

Krátke prednášky a dlhšie rozhovory sa budú konať na vysokoškolskom internáte Družba (Botanická 25, električky 1, 4, 5, 9, 12; autobusy 28, 29, 32) v stredu 1. októbra, štvrtok 2. októbra, pondelok 6. októbra, stredu 8. októbra a posledná bude vo štvrtok 9. októbra. Začína sa vždy o 18:00. Diskusie budú v angličtine.

Ak máte nejaké otázky, môžete zavolať priamo jednému z nich na číslo: 0904 580 130.

6 vynikajúcich dní prežitých v atmosfére lásky, približovaní sa k Bohu a našim blížnym. Tak by sa dal jednou vetou opísať ďalší letný tábor, ktorý máme (žiaľ) za sebou. Ak ste sa ho nezúčastnili, tu je niekoľko fotiek najlepšie vyjadrujúcich jeho atmosféru.

A ak chcete aj zopár slov, tak skúste túto linku na táborový blog, strhujúco zaznamenavajúci jeho každodenné udalosti: http://tabor.cirkevkristova.sk/sk

V sekcii Audio kázne boli pridané 3 nové .mp3 kázne zo série “Boha teší, keď…”. Príjemné počúvanie!

Nie každý má rád volejbal, ale výlety to už hej. Ten posledný uskutočnili niektorí z nás pred pár týždňami na Kačín. Tu sú fotky z neho. (klikni na obrázok)

Posledný polrok niektorí z nás trávia každý nedeľný podvečer oddychom pri volejbale. Ak si chcete pozrieť niekoľko ilustračných fotiek, kliknite na foto nižšie a otvorí sa galéria.

Ak máte športového ducha a chceli by ste sa k nám pridať – ozvite sa nám.

Každý ma nejakú. To, čo a ako hovoríš, vykresľuje obraz o tom, kto si. Kým chceš byť a aký obraz chceš svojím “rečnením” vykresliť druhým ľuďom? Je to len na Tebe.

Rozprávať sa o reči budeme už najbližší piatok 27. júna o 18.00. Príď na polikliniku Šustekova. Stretávame sa na 4. poschodí v našej mládežníckej klubovni.

Prečo sa furt správať podľa druhých a nebyť trochu originálny? Prečo nebyť tým, kto tvorí trend radšej ako tým, kto nejaký trend iba nasleduje? Chceš byť aj Ty v niečom príkladom pre druhých?

Si mladý a tvrdia, že aj pochabý? No, Ty chceš zostať svieži a “coolový” a zároveň nestratiť úctu v očiach starších? Je to vôbec možné?

My veríme, že hej. Aj mladí môžu byť v niečom príkladom pre druhých. Ako? O tom sa budeme rozprávať na našich piatkových mládežiach. Keď máš čas a chuť, prídi!

Najbližších 5 týždňov budeme na našich piatkových mládežiach preberať život-meniacu tému: “Láska, ako som ju nepoznal”. Najbližších 5 piatkov sa pozrieme na jednoduchý, no o to prevratnejší spôsob: milovať druhých tak, aby to prijímali ako lásku!

Budeme sa učiť rozoznávať “jazyky lásky”, ktorými komunikujeme a naučíme sa hovoriť tými, ktoré zatiaľ nepoužívame!

Príď aj Ty v piatky (18. apríla, 25. apríla, 2. mája, 9. mája a 16. mája) o 18:00 na mládež, do polikliniky Šustekova, na 4.poschodie a dozvieš sa viac!

Klikni na obrázok a dočítaš sa viacej o programe pre jednotlivé piatky!

Božou túžbou vždy bolo, aby sa hriešnici dávali na pokánie, aby sa vracali k Nemu, svojmu Bohu a nachádzali tak skutočný život. Keď Boh poslal Jonáša, aby išiel do mesta Ninive a ľudí v ňom vyzval k pokániu, Jonáš urobil presný opak: “vstal, aby ušiel spred tváre Hospodinovej do Taršíša. Zišiel do Jafy a našiel loď, ktorá práve odchádzala do Taršíša.” (Jonáš 1:3) Jonáš odišiel presne opačným smerom, ako tým, ktorým ho posielal Boh. Nechcel poslúchnuť Božiu vôľu, lebo nemiloval ľudí, zvlášť veľkých hriešnikov. Veľmi dobre si vedel predstaviť, že sa na jeho kázanie budú kajať a zmenia zlý spôsob svojho života. No, po takom niečom vôbec netúžil. Radšej chcel vidieť ich potrestanie a smrť.

No stvoriteľ všetkých ľudí nemá v záľube trestanie hriešnikov. Radšej by ich videl na ceste pokánia, ako nachádzajú bohatstvo a požehnanie života, ktoré On ponúka. Boh hovorí: “Povedz im: Ako žijem – znie výrok Hospodina, Pána – nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte sa od svojich zlých spôsobov života!” (Ezechiel 33:11)

Boh napriek Jonášovej tvrdohlavosti bol odhodlaný použiť svojho proroka na dobré dielo. A tak musel zmeniť smerovanie jeho cesty: “zoslal smerom k moru veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka. Zdalo sa, že loď stroskotá. Námorníci sa zľakli a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Potom pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju odľahčili. Jonáš však zišiel do vnútornej lode, ľahol si a hlboko zaspal.” (Jonáš 1:4-5)

Zatiaľ, čo sa námorníci strachovali o svoje životy a každý sa začal modliť k svojmu bôžikovi, Jonáš to všetko ignoroval. Našiel si pohodlné miesto v lodi a tvrdo zaspal. Nemysliac na osudy zvyšných členov posádky, nedbajúc na životy hriešnikov v Ninive. Vedel, že sa to všetko deje kvôli nemu (Jonáš 1:12), vedel, že si nesplnil úlohu, ku ktorej ho Boh povolal, no jemu to bolo všetko jedno.

Zvyšok príbehu poznáme. Námorníci zistia, čo je dôvodom veľkej búrky. Jonášova neposlušnosť Hospodinovi. A tak na radu samotného Jonáša, hodia ho do mora. More sa utíši. A oni neďakujú už viacej svojim bôžikom, ale modlia sa k pravému Bohu, Stvoriteľovi všetkého. K Bohu, o ktorom sa dozvedia od tvrdošijného proroka: “Mužov zachvátila veľká bázeň pred Hospodinom. Obetovali Hospodinovi obetu a zaviazali sa sľubmi.” (Jonáš 1:16)

A tak z bezbožných námorníkov, sa stávajú veriaci v Hospodina. No Jonáš tiež potrebuje napraviť svoje cesty. A tak Boh prikáže veľkej rybe, aby Jonáša zhltla. A Jonáš v takom nepríjemnom rozpoložení príde k rozumu a k pokániu. Prosí Boha o milosť: “chcem splniť, čo som sľúbil. Spása je u Hospodina.” (Jonáš 2:10) A tak mu milostivý Boh dáva ďalšiu šancu. Ryba vyvráti Jonáša na suchú zem a on ide do Ninive podľa Božieho príkazu. Hovorí o prichádzajúcom treste, ak sa nebudú kajať. Ninivčania si všetci do jedného vstúpia do svedomia a odvracajú sa v pokore, pôste a modlitbe od svojich zlých skutkov. Boh im daruje život a odvracia trest. Bezbožníci nachádzajú opäť život, hlbší a bohatší. Život vo viere v pravého Boha. Boha, ktorý je “milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote.” (Jonáš 4:2)

Obrovské mesto plné bezbožnosti, zloby a hriechu sa obracia naspäť k Hospodinovi. No, čo je smutné, ten, čo by mal mať z toho obrovskú radosť je opäť zarmútený. Jonáš, na ktorého kázanie sa toto mesto obrátilo k Bohu, je z toho roztrpčený. Napriek druhej šanci, ktorú dostal, napriek poznaniu, že on sám potrebuje milosť a odpustenie, opäť sa hnevá na Boha. Hnevá sa, lebo nevyvŕšil svoj hnev na Ninivčanoch. A tak na konci Jonášovho príbehu nachádzame Stvoriteľa tohto sveta ako sa rozpráva s mrzutým prorokom. Dáva mu otázky, ktoré mu majú osvetliť Božie srdce a priviesť ho k rozumu. No to, či k nemu Jonáš prichádza, sa už nedozvedáme. Lebo tento príbeh nie je ani tak o Jonášovi ako o Bohu a jeho obrovskom srdci pre toto ľudstvo. Áno, aj pre to ľudstvo, ktoré je také hriešne a žije tak scestne. Viacej ako po treste, Boh túži po odpustení, viacej ako po smrti, do ktorej sa hriešnici ženú, Boh túži obdarovať ich životom v plnosti (Ján 10:10).

Čo sa teda môžeme naučiť o Bohu a ako nám môže slúžiť príklad Ninivčanov, námorníkov a Jonáša? Ak sme na ceste hriechu, tak nám Boh chce pripomenúť, že On nie je Bohom, ktorý by sa tešil z toho, že nás jedného dňa potrestá za všetko naše zlo. Nie, v tom vôbec nemá záľubu. Pripomína nám, že chce, aby sme sa odvrátili od nášho hriechu. Že On nám túži dať ďalšiu šancu začať odznova. S čistým štítom. Spolu s Ním. Chce nám dať život, ktorý je oveľa zmysluplnejší, tvorivejší a krajší, ako “živorenie” v hriechu. Ponúka nám život, nie živorenie.

No a ak sme tými, ktorí už Boha nasledujú, tak by sme nemali zabúdať na tých, ktorí ho nehľadajú. Ak sme voči nim ľahostajní ako Jonáš, nezrkadlíme tak našimi životmi srdce Boha, v ktorého veríme. Preukazovať im Božiu lásku a hovoriť o Jeho milosti je nielen našou povinnosťou, ale predovšetkým privilégiom Božích detí. Nech je v našom srdci, našich skutkoch a slovách volanie k našim blížnym, ktorí nepoznajú Boha:

“Hľadajte Hospodina, kým sa dá nájsť, volajte ho, dokiaľ je nablízku. Bezbožný nech zanechá svoju cestu a hriešny svoje zmýšľanie. Nech sa vráti k Hospodinovi a on sa nad ním zmiluje; k nášmu Bohu, lebo on veľa odpúšťa.” (Izaiáš 55:6-7)